Asụsụ Yoruba
asụsụ, modern language
obere ụdị nkeYoruboid, Asụsụ Kwa Dezie
akara alaÈdè Yorùbá, Yorùbá Dezie
mba/obodoNaijiria, Benin, Togo Dezie
ụdị asụsụsubject–verb–object, isolating language Dezie
usoro ederedeLatin script Dezie
Ọkwa asụsụ Ethnologue2 Provincial Dezie
ndị ji ya eme iheNdi Yoruba Dezie
WikiProject na-elekọta yaWikiProject Intangible Cultural Heritage Dezie
Koodu asụsụ Wikimediayo Dezie
ngalaba maka ihe nkiri n'asụsụ aCategory:Yoruba-language films Dezie

Yoruba (US: /US:/'jɒrəbə// YORR-əb-ə, [1] UK: /ˈgɒrʊbə/ Y ORR-uub-ə; [2] Yor. Èdè Yorùbá,IPA: [jōrùbá]IPA: [jōrùbá] [jōrùbá]; Ajami: عِ режимِ__hau____hau____hau__) bụ asụsụ a na-asụ na West Africa, karịsịa na Southwestern na Central Nigeria. IPA: [jōrùbá]Ọ bụ ndị agbụrụ Yoruba na-asụ ya. Ọnụ ọgụgụ ndị -asụ Yoruba bụ ihe dịka nde 44, gbakwunyere ihe dịka nde mmadụ abụọ na-asụrụ asụsụ nke abụọ. Dị ka Asụsụ dị iche iche, a na-asụkarị ya n'ógbè dialectal nke gafere Naịjirịa, Benin, na Togo na obere obodo ndị kwagara na Côte d'Ivoire, Sierra Leone na Gambia.

Language name
Spoken in: — 
Region:
Total speakers:
Language family: Default
Language codes
ISO 639-1: none
ISO 639-2:
ISO 639-3:
Ndị mmadụ Elu Yorùba
Asụsụ Èdè Yorùbá
Mba Ilẹ̀ Yorùbá
Onye na-ekwu okwu Yoruba, nke edere na South AfricaSaụt Afrịka

A na-ejikwa okwu Yoruba mee ihe n'Okpukpe Afro-Brazil a maara dị ka Candomblé, n'okpere Caribbean nke Santería n'ụdị asụsụ liturgical Lucumí na n'okuku Afro-American dị iche iche nke North America. Ọtụtụ ndị na-eme okpukpe ndị a n'oge a na Amerịka anaghị ekwu ma ọ bụ ghọta asụsụ Yoruba n'ezie, kama ha na-eji okwu Yoruba na ahịrịokwu maka abụ ndị ha na-apụghị ịghọta aghọta. [3][4][5] nke okwu Yoruba [6] ahịrịokwu dị mkpirikpi n'oge ememe bụkwa ihe a na-ahụkarị, mana ha agafeela mgbanwe n'ihi eziokwu ahụ bụ na Yoruba abụghịzi asụsụ obodo maka ha na ọ dịghịkwa mkpa ka ha nwee ike.

Dị ka Asụsụ Yoruboid bụ isi, Yoruba nwere njikọ chiri anya na asụsụ Itsekiri (nke a na-asụ na Niger Delta), na Igala (nke a-asụ n'etiti Naịjirịa).

Akụkọ ihe mere eme dezie

  A na-ekewa Yoruba n'etiti Asụsụ Edekiri, nke ya na Itsekiri na-ekepụ Igala site na otu asụsụ Yoruboid n'ime alaka Volta-Niger nke ezinụlọ Niger-Congo.Ịdị n'otu asụsụ nke ezinụlọ Niger-Congo malitere na akụkọ ihe mere eme miri emi, atụmatụ dị ihe dị ka afọ 11,000 gara aga (ọgwụgwụ nke Upper Paleolithic). [7] Na Naịjirịa nke oge a, a na-eme atụmatụ na e nwere ihe dị ka nde mmadụ iri ise na-asụ asụsụ Yoruba, yana ọtụtụ nde ndị ọzọ na-asụrụ ya na mpụga Naịjirị, na-eme ka ọ bụrụ asụsụ Afrịka a na-asọpụta n'èzí kọntinent ahụ.

Asụsụ Yoruboid dezie

 

Ìgwè Aha (s) Ebe (s) Asụsụ ndị kasị ukwuu Ndị na-asụ asụsụ ala Mba Otu esi eme
Asụsụ ndị Igala Igala Eastern Kogi State na gburugburu mpaghara Dekina, Ankpa, Idah, ibaji, Omala, Igalamela-Odolu, Northwestern Anambra steeti na Anambra West Ebu, Anyugba, Ife, Idah, Ibaji, Ankpa, Imane Nde 2.1 Naịjirịa Asụsụ Yoruboid kachasị dị iche iche (nkewa mbụ) na Asụsụ Yoroboid kachasị n'Ebe Ọwụwa Anyanwụ
Ogugu Eastern Kogi State na Olamaboro, Northern Enugu State, Uzo Uwani, Igbo Eze North, Nsukka Local Government __________ 160,000 Naịjirịa Asụsụ Igala dị iche
Asụsụ Edekiri Asụsụ Ede Southern, Central na Northern Benin, Central Togo, n'ime na gburugburu: Porto-Novo, Pobè, Adjarra, Bantè, Savé, TChaourou, Saketi, Ketou, Cové, Glazoue, Adja-Ouèrè, Bassila, Dassa-Zoumé (Benin). Atakpame, Goubi, Anié, Moretan, Kambole, (Togo) Ede Ife, Ede Isha, Ede Idaasha, Ede Shabe, Ede Ije, Kambole, Ede Nago, Ede Kura, Manigri Etc. Nde 1.4 Benin, Togo, NigeriaNaịjirịa Ìgwè nke ire okwu ndị yiri ibe ha na Western Yorubaland, nke nwere ihe karịrị 95% yiri ibe ya na ọkọlọtọ Yoruba
Itsekiri Western Delta steeti dị na Warri South, Warri North, Warri South West, Sapele na Ethiope West. Edo Steeti na Ikpoba Okha, na Ovia South-West __________ 700,000 Naịjirịa Asụsụ Yoruba nke ọdịda anyanwụ Niger Delta na asụsụ Edekiri nke ọwụwa anyanwụ
Yoruba Ndịda Ọdịda Anyanwụ, North Central & Mid-West Nigeria: Ondo, Edo, Kwara, Ekiti, Lagos, Ogun, Kogi, Oyo, Osun. Ọwụwa Anyanwụ & Central Benin: Plateau, Collines, Ouémé, Zou, Borgu Etc. Ekiti, Ife, Ijebu, Oworo, Ijesha, Akoko, Ikale, Okun, Oyo, Egba, Awori, Igbomina, Owo, Idanre, Yewa, Ilaje, Ketu, Ikale. Mokole, Ondo, Ibarapa, Onko, Usẹn Etc. Nde 55 Naịjirịa, Benin, Amerịka Site n'ụzọ dị ukwuu, ọ bụ asụsụ Yoruboid kachasị ukwuu, na asụsụ Niger-Congo nwere ọnụ ọgụgụ kachasị ukwuu nke ndị na-asụ L1.
Olukumi A na-ekewapụ ya n'ime Asụsụ Igboid na Delta State, Aniocha North. __________ 17,000 (?) Naịjirịa Asụsụ Yoruba dịpụrụ adịpụ n'akụkụ ọdịda anyanwụ nke Niger

A na-eche na ìgwè Yoruba sitere na ndị Volta-Niger na-enweghị ọdịiche site na puku afọ nke mbụ BC. A na-eche na ebe obibi nke ndị na-asụ Yoruba n'oge mbụ kwekọrọ na ndị a hụrụ na mpaghara Niger sara mbara site na narị afọ nke anọ BC, ọkachasị na Ife. Asụsụ Yoruba nke North-West na-egosi ihe ọhụrụ asụsụ karịa asụsụ ndịda ọwụwa anyanwụ na Central. Nke [8], tinyere eziokwu ahụ bụ na mpaghara ndị ikpeazụ na-enwekarị ebe obibi ochie, na-atụ aro ụbọchị maka ịkwaga na Northwestern Yorubaland. Dị ka Kay Williamson Scale si kwuo, ihe na-esonụ bụ ogo mmekọrịta dị n'etiti Itsekiri na asụsụ Yoruboid ndị ọzọ, na-eji ndepụta okwu ndị a chịkọtara nke okwu ndị a na-ahụkarị. Nkenke nke 100% ga-apụta ngụkọta nke asụsụ abụọ, ebe myirịta nke 0 ga-apụtara mpaghara okwu abụọ na-enweghị mmekọrịta ọ bụla.   [citation needed]

Ọnụ ọgụgụ yiri nke asụsụ
Igala Ijumu (Okun) Standard Yoruba Ijesha Ekiti Ijebu Oba (Akoko) Ondo Ilaje Ikale
Itsekiri 60.0% 70.3% 71.5% 72.0% 74.2% 75.3% 78.4% 78.4% 80.4% 82.3%

Nsonaazụ nke nyocha ndepụta okwu na-egosi na Itsekiri nwere ọdịdị kachasị ike na asụsụ South-East Yoruba na karịsịa Ilaje na Ikale, na 80.4% na 82.3% yiri. Dabere na njirimara nyocha asụsụ nke International Language Assessment Conference (1992), ọ bụ naanị mgbe nyocha ndepụta okwu na-egosi ọdịdị okwu nke dị n'okpuru 70% bụ ụdị okwu abụọ a na-ewere dị ka asụsụ dị iche iche. Nchịkọta nke 70% na n'elu na-egosi na ụdị okwu abụọ ahụ bụ otu asụsụ, ọ bụ ezie na ọ ga-adị mkpa ịme ule nghọta nke ire okwu iji chọpụta etu ndị na-asụ otu ire okwu nwere ike isi ghọta ụdị okwu nke ọzọ.Ya mere, ọ bụ ezie na nyocha ahụ na-egosi na Igala, nke nwere 60% bụ asụsụ dị iche, ụdị okwu Yoruboid ndị ọzọ niile bụ naanị olumba nke otu asụsụ ahụ.   [citation needed]

Egwú dezie

  • Ibeyi, Cuban francophone sister duo, na-abụkarị abụ na Lucumí, ụdị liturgical nke Yoruba eji na Santería.
  • Sakara, abụ Yoruba sitere na Abeokuta, Ogun Nigeria. Otu n'ime ndị mbụ na-eme ụdị egwu a bụ na Lagos n'afọ ndị 1930.
  • Apala, Apala (ma ọ bụ Akpala) bụ ụdị egwu nke ndị Yoruba nke Naijiria mepụtara, n'oge akụkọ ihe mere eme nke mba ahụ dị ka ógbè nke Alaeze Ukwu Britain. Ọ bụ ụdị ụda nke malitere na ngwụcha afọ 1970.
  • Fuji, ụdị egwu Yoruba a ma ama n'oge a.
  • Jùjú, ụdị egwu na-ewu ewu na Naijiria, nke sitere na ụda ọdịnala Yoruba.
  • Àpíìrì, egwu a ma ama n'etiti Ido na Igbole Ekiti gburugburu Ekiti Steeti. Ngwá egwú ndị a na-ejikarị beaded Calabash guads na gongs na-akwado okwu nkwekọrịta
  • Fela Kuti, onye okike Afrobeat

Hụkwa dezie

 

  • Nọmba ndị Yoruba

Ihe edeturu na ntụaka dezie

Ihe edeturu dezie

"Pauwi" na Lake Rombebai, ebe ndị Yoke na-ekwu na ha si kwapụ; nke a bụ Yoke n'ụzọ doro anya, ma e wezụga okwu ụfọdụ na-apụtaghị n'asụsụ nke oge a mana a na-ahụ ya na Warembori metụtara ya."Pauwi" na Lake Rombebai, ebe ndị Yoke na-ekwu na ha si kwapụ; nke a bụ Yoke n'ụzọ doro anya, ma e wezụga okwu ụfọdụ na-apụtaghị n'asụsụ nke oge a mana a na-ahụ ya na Warembori metụtara ya.

  1. Yoruba. Merriam-Webster. Retrieved on 8 December 2022.
  2. Laurie Bauer, 2007, The Linguistics Student's Handbook, Edinburgh
  3. Nigeria (2017-04-13). The Oyotunji Village: a Mini Yoruba Empire in the USA (en-US). Inspire Afrika. Retrieved on 2020-10-13.
  4. History of Oyotunji (en). Oyotunji. Retrieved on 2020-10-13.
  5. Warner (1971). "Trinidad Yoruba — Notes on Survivals". Caribbean Quarterly 17 (2): 40–49. DOI:10.1080/00086495.1971.11829073. ISSN 0008-6495. 
  6. Valdés (2015-03-04). "Yoruba Traditions and African American Religious Nationalism by Tracey E. Hucks (review)" (in en). Callaloo 38 (1): 234–237. DOI:10.1353/cal.2015.0025. ISSN 1080-6512. 
  7. Heine (2000). African Languages: An Introduction. Cambridge University Press. ISBN 978-0-521-66629-9. 
  8. Adetugbọ 1973:192-3. (See also the section Dialects.)

Edensibia dezie

  • Adetugbọ, Abiọdun (1982). "Towards a Yoruba Dialectology", in Afọlayan: Yoruba Language and Literature, 207–224. 
  • (1982) in Afọlayan, Adebisi: Yoruba language and literature. Ifẹ / Ibadan: University of Ifẹ Press / Ibadan University Press. 
  • Ajayi, J.F. Ade (1960). "How Yoruba was Reduced to Writing". Odu: A Journal of Yoruba, Ẹdo and Related Studies (8): 49–58. 
  • Bamgboṣe, Ayọ (1965a). "Assimilation and contraction in Yoruba". Journal of West African Languages (2): 21–27. 
  • Bamgboṣe, Ayọ (1965b). Yoruba Orthography. Ibadan: Ibadan University Press. 
  • Bamgboṣe, Ayọ (1969). "Yoruba", in Elizabeth Dunstan: Twelve Nigerian Languages. New York: Africana Publishing Corp, 166. ISBN 0-8419-0031-0. 
  • Fagborun, J. Gbenga (1994). The Yoruba Koiné – Its History and Linguistic Innovations, LINCOM Linguistic Edition vol. 6., München/Newcastle: LINCOM Europe. ISBN 3-929075-47-4. 
  • Fresco, Max (1970). Topics in Yoruba Dialect Phonology, (Studies in African Linguistics Supplement Vol. 1), Los Angeles: University of California, Dept. of Linguistics/ASC. 
  • Ladipọ, Duro (1972). Ọba kò so (The king did not hang) — Opera by Duro Ladipọ, (Transcribed and translated by R.G. Armstrong, Robert L. Awujọọla and Val Ọlayẹmi from a tape recording by R. Curt Wittig), Ibadan: Institute of African Studies, University of Ibadan. 
  • Oyètádé, B. Akíntúndé & Buba, Malami (2000) 'Hausa Loan Words in Yorùbá', na Wolff & Gensler (ed.) Proceedings of the 2nd WoCAL, Leipzig 1997, Köln: Rüdiger Köppe, 241-260.
  • Oyenuga, Soji www.YorubaForKidsAbroad.com (2007). "Yoruba", in Soji and Titi Oyenuga: Yoruba For Kids Abroad – Learn Yoruba In 27 Days. Saskatoon, Canada: Gaptel Innovative Solutions Inc, 27 days. 

Akụkọ ihe mere eme dezie

Akwụkwọ ọkọwa okwu dezie

  • Abraham, Roy Clive (1958). Dictionary of Modern Yoruba. London: University of London Press. 
  • CMS (Canon C.W. Wakeman, ed.) [1937] (1950). A Dictionary of the Yoruba language. Ibadan: University Press. 
  • Delanọ, Oloye Isaac (1958). Atúmọ̀ ede Yoruba [short dictionary and grammar of the Yoruba language]. London: Oxford University Press. 
  • Sachnine, Michka (1997). Dictionnaire yorùbá-français, suivi d'un index français-yorùbâ. Paris: Karthala. 

Grammar na eserese dezie

  • [Ihe e dere n'ala ala peeji] Yoruba: A Grammar Sketch. Nsụgharị 1.0. Ọrụ Afranaph.
  • Adéwọlé, L.O. (2000). Beginning Yorùbá (Part I), Monograph Series no. 9, Cape Town: CASAS. 
  • Adéwọlé, L.O. (2001). Beginning Yorùbá (Part II), Monograph Series no. 10, Cape Town: CASAS. 
  • Bamgboṣe, Ayọ (1966). A Grammar of Yoruba, [West African Languages Survey / Institute of African Studies], Cambridge: Cambridge University Press. 
  • Barber (1985). Yorùbá Dùn ún So: a beginners' course in Yorùbá, 1st, New Haven: Yale University Press. ISBN 978-0300029581. 
  • Enwere ya na Internet Archive.Bowen, Thomas Jefferson (1858). "Grammar and Dictionary of the Yoruba Language: With an Introductory Description of the Country and People of Yoruba". 
  • Asụsụ Yoruba mbụ. Enwere ya na Internet Archive.Crowther, Samuel Ajayi (1852). Yoruba Grammar. London. 
  • Rowlands, E.C. (1969). Teach Yourself Yoruba. London: The English Universities Press. 
  • Ward, Ida (1952). An introduction to the Yoruba language. Cambridge: W. Heffer & Sons. 
  • Yetunde, Antonia (2006). Colloquial Yoruba. London: Taylor & Francis Ltd (Routledge). 

Njikọ mpụga dezie