Ihe ngosi nke Naijiria

Ihe ngosi nke Naijiria

Ndị mgbasa ozi Naijiria bụ usoro mgbasa ozi nke dị na Nigeria . Ọ na-amalite na oge mba ahụ tupu oge ọchịchị, na n'ihi enweghị ikike nke Central heraldic, ọ bụ ugbu a na-achịkwaghị achịkwa.

N'agbanyeghi na ihe nrịbama ihe nketa Naijiria bụ isi okwu ọnụ (dịka oriki ) na arụmọrụ dabere (dịka masquerades ) n'okike, obodo ahụ nwere omenala mgbasa ozi dị egwu. Isi ihe mejupụtara ya bụ:

omenala Quasi-heraldic

dezie

Vexillology

dezie
 
Ọkọlọtọ nke Sokoto Caliphate .
 
Ọkọlọtọ nke Aro Confederacy .
 
Ọkọlọtọ nke Emirate Kano .

Ọkọlọtọ ndị ejirila na-anọchi anya alaeze dị iche iche na ndị isi ala Nigeria kemgbe ọtụtụ narị afọ niile na-agbaso iwu izugbe ma nwee ọtụtụ ihe jikọrọ ya. Nke Sokoto dịka ọmụmaatụ, na-ezo aka n'okwu onye amụma Muhammad kwuru gbasara agba ndụ ndụ na paradaịs . [1] Site n'iji ụcha nke ọtụtụ ndị bịaworo mata onye amụma ahụ n'onwe ya iji tinye Sultan nke Sokoto, ihe atụ na-aga n'ihu n'etiti eze a na onye ndú okpukpe nke o kwuru na ọ ga-eme nke ọma pụtara. Ọkọlọtọ nke Aro Confederacy, ka ọ dị ugbu a, e mere iji kpalie ịtụ egwu ndị niile hụrụ ya. Okpueze abụọ a nọchiri anya Eze Aro, bụ onye na-achị Aro, ebe musket na ube e bu n'obi nọchitere anya ndị dike steeti ahụ bụ ndị lụrụ ọgụ a ma ama megide ndị Briten n'oge ọchịchị .

Totemism

dezie
 
Akpa isi agụ owuru, nke a na-ejikarị echekwa mkpụrụ kola . Agụ bụ eze totem nke Oba na ala eze Benin .

Steeti dị iche iche nwekwara akara ọha, nke a maara dị ka akara, nke na-anọghị na nke gọọmentị etiti. Iwu kọwakwara ma chebe ha.

Ndị mgbasa ozi si mba ofesi

dezie
 
Aka nke Francis Kadịnal Arinze .
 
Aka Anthony Olubunmi Kadịnal Okogie .
 
Ogwe aka nke Thynns nke Longleat, Marquesses of Bath .

N'ikpeazụ, e nwere omenala ochie nke ndị Naijiria ma ọ bụ ndị nketa ha na-ejide ma ọ bụ na-enwe ike inweta mmezu nke ogwe aka na omenala heraldic ndị ọzọ.

Malite na onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na onye na-ebipụta akwụkwọ akụkọ Sir Kitoyi Ajasa (onye rụrụ ụka na ọ ghọrọ onye Naijiria mbụ tozuru oke maka ogwe aka Britain mgbe ndị na-achị achị na-achị ya na 1928), [2] [3] ọtụtụ n'ime ndị ama ama obodo ahụ n'oge usoro ahụ. N'ime afọ iri atọ gara aga, e nyere ha ikike ịbụ onye otu n'ime ndị isi ala eze n'ụzọ ziri ezi site n'ụzọ nke ndị knighthood, n'agbanyeghị na ha enweghị mmezu iwu nke College of Arms ma ọ bụ Ụlọikpe nke Lord Lyon kenyere ha n'oge ndụ ha n'ihi ma ọ bụ ma ọ bụghị ya. enweghị mmasị ha ma ọ bụ amaghị ihe ha nwere maka ihe ruru ha pụtara na nke a edoghị ya n'iwu heraldic, ma ọ bụ n'ọnọdụ gentry a emesịziri chịkọta ya ma ọ bụ nyekwa ya onye ọ bụla n'ime ndị ga-anọchi anya ha. N'ezie, ọtụtụ n'ime ndị knight ndị a - dịka Sir Adeyemo Alakija, Sir Louis Odumegwu Ojukwu na Sir Ladapo Ademola - hapụrụ n'ezie ụmụ ụmụ ndị nwere mmetụta na obodo bụ ndị gaara eketa ma jiri ogwe aka nna ha mee ihe n'ọrụ nke ha ma abụrụ na ha nwetara ụfọdụ n'elu ha. onye eze Britain na-asọpụrụ ya.

Kamgbe Naijiria nwetere onwe ya n'afọ 1960, ndị ụkọchukwu nọchiri ndị knight dị ka otu ndị mmadụ kacha nwee ikike ị nweta ngwa agha mba ọzọ. Ndị Kadịnal abụọ nke ogwe aka ha gosipụtara n'ebe a bụ - n'ihi utu aha okpukpe ha - ndị isi nke ụka, ya mere onye ọ bụla jigidere ogwe aka ụka ya n'okpuru iwu Vatican .

Otu ihe pụrụ iche nke ọgbara ọhụrụ bụ nke John Alexander Ladi Thynn, Viscount Weymouth, onye bụ onye nketa ugbu a na ogwe aka (na aha ndị metụtara) nna ya Ceawlin Thynn, Marquess of Bath . Site na nne ya Emma, ọ bụ onye Naijiria. [4]

Njikọ na usoro ọchịchị eze Naijiria

dezie

Dịka ekwuru na mbụ, ọtụtụ n'ime ndị mmadụ nọ na Nigeria nwere, mgbe ha nweburu ma ọ bụ nwee ikike nka na ụzụ ịnweta ngwa agha bụ ma ọ bụ jikọtara ya na usoro ọchịchị obodo. Nke a dabara nke ọma na njikọ ọdịnala dị n'etiti heraldry na aristocracy na mba ndị ọzọ.

Dịka ọmụmaatụ, ndị isi ala ise mbụ nke mba anọ nke Nigeria - gụnyere onye isi ugbu a bụ Chief Bola Tinubu - bụ ndị isi nke agbụrụ dị iche iche nke Naijiria . Dị ka onye isi ala, onye ọ bụla n'otu n'otu na-ahụ maka ojiji nke akara ngosi nke mba (dị ka akara nke onye isi ala ).

Sir Ladapo Ademola bụ onye n'onwe ya bụ eze ọdịnala dịka Oba nke Egbaland, ebe Sir Adeyemo Alakija na Kadịnal Arinze nwekwara ndị eze - nke bụbu n'ụlọikpe Sir Ladapo (nwanne di ya) na nke ikpeazụ n'etiti ndị Igbo. .

N'akụkụ ha Kadịnal Okogie bụ onye isi ndị Esan dịka onye si n'eriri Eze Ogbidi Okojie nke Uromi, ebe ma Lord Weymouth na nwanne ya nwoke nke nta Lord Henry Richard Isaac Thynn bụ ụmụ ụmụ nne nke Chief Ladi Jadesimi, onye isi ndị Yoruba.

Hụkwa

dezie
  • Onye mgbasa ozi South Africa

Ntụaka

dezie

na-aga n'ihu n'etiti eze a na onye ndú okpukpe nke o kwuru na ọ ga-eme nke ọma pụtara. Ọkọlọtọ nke Aro Confederacy, ka ọ dị ugbu a, e mere iji kpalie ịtụ egwu ndị niile hụrụ ya. Okpueze abụọ a nọchiri anya Eze Aro, bụ onye na-achị Aro, ebe muske

  1. Sura 18, The Cave (Al-Kahf). The Quran. Retrieved on April 14, 2020.
  2. Sir Kitoyi Ajasa: The First Knighted Nigerian Who Devoted His Newspaper To Sensitize Nigerians When 1918 Epidemic Was Killing Thousands. Neusroom.com. Retrieved on May 9, 2020.
  3. Macmillan (1920). The Red Book of West Africa. Frank Cass and Co.. 
  4. "Lord Bath's Vicious Family Feud", The U.K. Mirror. Retrieved on 14 April 2020.