Tony Ubesie
Onye na-agụ akwụkwọ n'asụsụ Igbo, onye mgbasa ozi, onye na-agụ abụ, onye isi ihe nkiri na onye na-akwado omenala
Tony Uchenna Ubesie
ụdịekere | nwoke |
---|---|
mba o sị | Naijiria |
Aha enyere | Tony |
ụbọchị ọmụmụ ya | 22 Febụwarị 1950 |
Ebe ọmụmụ | Enúgwu |
Ụbọchị ọnwụ ya | 11 Febụwarị 1994 |
Ebe ọ nwụrụ | Mmaku |
ihe kpatara ọnwụ | traffic collision |
Asụsụ obodo | Asụ̀sụ̀ Ìgbò |
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye aka | Asụ̀sụ̀ Ìgbò, pidgin Naịjirịa |
Ọrụ ọ na-arụ | ode akwukwo ifo, onye mgbasa-ozi, odee uri, onye nhazi ihe nkiri, cultural activist |
ebe agụmakwụkwọ | Mahadum nke Nigeria |
agbụrụ | Asụ̀sụ̀ Ìgbò |
Anthony Uchenna Ubesie (22 Febụwarị 1950 - 11 Febụwari 1994) [1] bụ onye Naijiria na-ede akwụkwọ akụkọ, onye na-ede uri, onye na'egwuregwu, onye mgbasa ozi, onye nkuzi, onye ndú obodo, onye na - onye na-eme ihe nkiri, na onye na-emepụta ihe.[2][3] maara ya nke ọma dị ka otu n'ime ndị ọsụ ụzọ nke Akwụkwọ Igbo oge ochie.
Ndụ na ọrụ dezie
Ubesie bụ onye Achị na Enugu steeti na 22 Febụwarị 1950. Ọ gụrụ Linguistics na Nigerian Languages na-ahụ maka Asụsụ Igbo na Mahadum nke Naijiria, Nsukka site na 1976 ruo 1980. [2] [4] Ọ tugharịrị ọtụtụ akwụkwọ ndị e dere n'Asụsụ Bekee gaa n'asụsụ Igbo. [5][6] Ubesie nwụrụ na 11 Febụwarị 1994 n'ihe mberede ụgbọala. [2]
Nrụtụaka dezie
- ↑ (2012) "Ubesie, Uchenna Anthony (1950–1994)", in Emmanuel Kwaku Akyeampong: Dictionary of African biography. Oxford ; New York: Oxford University Press. ISBN 9780195382075.
- ↑ 2.0 2.1 2.2 Ernest N. Emenyonu (2020). "Tony Uchenna Ubesie: The quintessential Igbo novelist", The Literary History of the Igbo Novel, first, Routledge, 115–124. ISBN 9781003017455.
- ↑ Akolisa (15 January 2021). Igbo Literature: Omenuko, Ije Odumodu, Mbediogu na akwụkwọ Igbo ndị ọzọ ị gaghị echefu echefu maka mwelite ha welitere asụsụ Igbo (ig). BBC Igbo. Retrieved on 20 April 2022.
- ↑ (2001) Tony Uchenna Ubesie (1950–1994): The Man and the Artist, 1–19.
- ↑ Nwachukwu-Agbada (5 March 2017). Nigerian written literature since 1914 – Part 1. The Guardian. Retrieved on 22 April 2022.
- ↑ Nwachukwu-Agbada (1997). "Tradition and Innovation in the Igbo Novels of Tony Ubesie". Research in African Literatures 28 (1): 124-133 (10 pages).