Tony Ubesie

Onye na-agụ akwụkwọ n'asụsụ Igbo, onye mgbasa ozi, onye na-agụ abụ, onye isi ihe nkiri na onye na-akwado omenala
Tony Uchenna Ubesie
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
Aha enyereTony Dezie
ụbọchị ọmụmụ ya22 Febụwarị 1950 Dezie
Ebe ọmụmụEnúgwu Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya11 Febụwarị 1994 Dezie
Ebe ọ nwụrụMmaku Dezie
ihe kpatara ọnwụtraffic collision Dezie
Asụsụ obodoAsụ̀sụ̀ Ìgbò Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaAsụ̀sụ̀ Ìgbò, pidgin Naịjirịa Dezie
Ọrụ ọ na-arụode akwukwo ifo, onye mgbasa-ozi, odee uri, onye nhazi ihe nkiri, cultural activist Dezie
ebe agụmakwụkwọMahadum nke Nigeria Dezie
agbụrụAsụ̀sụ̀ Ìgbò Dezie

Anthony Uchenna Ubesie (22 Febụwarị 1950 - 11 Febụwari 1994) [1] bụ onye Naijiria na-ede akwụkwọ akụkọ, onye na-ede uri, onye na'egwuregwu, onye mgbasa ozi, onye nkuzi, onye ndú obodo, onye na - onye na-eme ihe nkiri, na onye na-emepụta ihe.[2][3] maara ya nke ọma dị ka otu n'ime ndị ọsụ ụzọ nke Akwụkwọ Igbo oge ochie.

Ndụ na ọrụ dezie

Ubesie bụ onye Achị na Enugu steeti na 22 Febụwarị 1950. Ọ gụrụ Linguistics na Nigerian Languages na-ahụ maka Asụsụ Igbo na Mahadum nke Naijiria, Nsukka site na 1976 ruo 1980. [2] [4] Ọ tugharịrị ọtụtụ akwụkwọ ndị e dere n'Asụsụ Bekee gaa n'asụsụ Igbo. [5][6] Ubesie nwụrụ na 11 Febụwarị 1994 n'ihe mberede ụgbọala. [2]

Nrụtụaka dezie

  1. (2012) "Ubesie, Uchenna Anthony (1950–1994)", in Emmanuel Kwaku Akyeampong: Dictionary of African biography. Oxford ; New York: Oxford University Press. ISBN 9780195382075. 
  2. 2.0 2.1 2.2 Ernest N. Emenyonu (2020). "Tony Uchenna Ubesie: The quintessential Igbo novelist", The Literary History of the Igbo Novel, first, Routledge, 115–124. ISBN 9781003017455. 
  3. Akolisa (15 January 2021). Igbo Literature: Omenuko, Ije Odumodu, Mbediogu na akwụkwọ Igbo ndị ọzọ ị gaghị echefu echefu maka mwelite ha welitere asụsụ Igbo (ig). BBC Igbo. Retrieved on 20 April 2022.
  4. (2001) Tony Uchenna Ubesie (1950–1994): The Man and the Artist, 1–19. 
  5. Nwachukwu-Agbada (5 March 2017). Nigerian written literature since 1914 – Part 1. The Guardian. Retrieved on 22 April 2022.
  6. Nwachukwu-Agbada (1997). "Tradition and Innovation in the Igbo Novels of Tony Ubesie". Research in African Literatures 28 (1): 124-133 (10 pages).