Nze na Ozo

ehime mbano
Nze na Ozo

Nze na Ozo ọha ( Nzeh nah Ohzoh ), bụ nukwu okpukpe ma burukwa okpukpe kachasị mkpa na okpukpe mmuo nakwa na mmekorita ogbako ndị Igbo na ndịda Ebe Ọwụwa Anyanwụ Nigeria . [1] [2] Tupu Nwoke etorue ichi Ozo, o ga ebu uzo chie ' Nze ' nke na-egosi mmụọ dị ndụ na nna ochie. [3] Onye ahụ na-aghọzi akọnuche omume nke obodo ma hụ na ọ bụ onye ikpe ziri ezi na-ese okwu n'esemokwu n'etiti obodo. [4] N'oge nsogbu, ọtụtụ obodo na-ala Igbo na-adabere na Otu ndi chiri Ozo maka ndu. [5] N'ozuzu, n'ọtụtụ obodo Igbo, naanị ndị na-ejide aha Ichi nwere ike ịghọ ndị na-aga maka aha Ozo . [6] Ndị ọkà mmụta ihe banyere ọrịa [7] ahụwo ọnọdụ ụmụ nwanyị na-ejighị Ichi, ọ bụ ezie na naanị ndị ikom nọ n'etiti Ozo, aha nke kwekọrọ na onye ọkwá dị elu, ike, na mmetụta n'ime obodo.

Ichi echichi NZE na Ozo but ihe di oke onu aha, ya na ọnụ ala dị ala karịa ọnụ US $ 25,000.00 na ego nkwụnye ego na ruo US $ 2000 ọzọ na ndebanye aha kwa afọ. Ọ bụ ezie na a na-enwe obi ụtọ na asụsụ Igbo na echiche nke Ozo na ọkwa nke Ozo aha dị iche iche na obodo Igbo. Dịka ọmụmaatụ, ma e wezụga Onitsha na Delta Igbo, a gaghị ewere ụfọdụ utu aha nke Ozo dịka ' Ezeana ' ruo mgbe a hụrụ onye ahụ a 'nwoke'. Nkewa bụ ndị Igbo bụ gerontologic na nlepụ anya, [8] isi ihe dị mkpa maka nyocha dị otú a bụ iji chọpụta ma nna nke onye na-eme akwụkwọ ahụ ka dị ndụ. Ọ bụrụ na nna nwa akwukwo ka dị ndụ, a pụghị iwere aha ahụ. Iwu a anaghị emetụta Onitsha Igbo nke nwere ike iwere Ozo aha mgbe nnabata na-adị ndụ. Na obodo Igbo ndị ọzọ, karịsịa ndị nọ na ndagwurugwu Awka - Nri, a na - ewepụ ụfọdụ n'ime ha ebe onye nụ akwụkwọ ahụ mezigharịrị iwu ndị a na - amalite n'ime Ozo, ma a na - akpọ ya ' Nze-agbala ' ruo mgbe nna ya nwụrụ. Enwere ike ịhapụ onye dị otú a ka ọ bụrụ egwu egwu egwu Ufie nke bụ abụ dị nsọ nke Ozo na- agba egwú na ememme okpukpe ndị Igbo dịka New Yam Festival . Ihe ọzọ dị iche iche dị iche n'ịdị na-ewere Ozo aha na Igbo na-akọ banyere ihe dị mkpa maka onye ahụ chọrọ ka ọ buru ụzọ wepu Ichi aha ( gbue Ichi ). [9] Mgbe ị na - akpọ Ozo aha na ọtụtụ obodo Igbo na Awka - Nri na - achọ ka nwa akwukwo ahụ were akwụkwọ Ichi, na Onitsha, Ichi abụghị ụlọ akwụkwọ a ma ama, ya mere, ndị Onitsha Igbo na ụfọdụ Delta Igbo anaghị eme ya. [10] Nze na Ozo ọha anaghị adị na ọtụtụ ndị obodo Igbo dịka Aro . Kama nke a, obodo ndị a emeela ka ndị obodo dịka Okonko [11] [12] [13] na 8e Ekpe .

N'ọtụtụ akụkụ nke Igboland, a na-enwekarị isi abụọ nke Ozo . Nke mbu bụ nnukwu Ozo (nnukwu Ozo ). N'ime nnukwu Ozo, e nwere akara atọ dị na Dunu, Dim na Ezeana . N'akwụkwọ nke abụọ nke Ozo ka a na-akpọ Ozo (obere Ozo ), ọzọ, ha nwere akara atọ dị na Eyisi, Ezuzo na Okpala . [14] Ọ ga-Otú ọ dị-ghọtara na ruo mgbe banyere 1930, nnukwu ọzọ nwere a anọ (na kasị elu) ọkwa nke ọzọ kwuru na dị ka Igwe (Sky) nke naanị Ezek Nri, ndị ndú ime mmụọ na nke ọzọ usoro ẹkenịmde. Nke a agbanweela ọtụtụ ndị Igbo na ndị isi nke Ozo na- akpọ Igwe ma ọ bụ Eze . Ụdị ọkwa dị iche iche nke Ozo abụghị ihe dị iche dabere na nchịkọta aha naanị. Dịka ọmụmaatụ, ebe a na-ewere Ozo Okpala dị ka obe Ozo, ọ bụ nwa mbụ na-emekarị ọnọdụ ahụ site n'ọchịchị na-abụ ọrụ maka ikpebi esemokwu n'ezinụlọ ezinụlọ. [15]

  1. Meek, C. (1937). Law and Authority in a Nigerian Tribe, Pub. London
  2. Basden, G. (1921). Among the Ibos of Nigeria, Pub Nonsuch, p. 211-213
  3. Jeffreys, M. (1951). The Winged Solar Disk, or Ibo Ichi Scarification, Journal of the International African Institute, Vol. 21, No. 2, pp. 93-111
  4. Agbakoba, J., and Nwauche, E. (2006), African Conceptions of Justice, Responsibility and Punishment, Cambrian Law Review, Vol. 73, pp. 73- 84
  5. Aniagolu, E. (2010). Ozo: A Story of an African Knighthood [Paperback]. Pub. Griot Press USA,
  6. Jeffreys, M. (1951). The Winged Solar Disk, or Ibo Ichi Scarification, Journal of the International African Institute, Vol. 21, No. 2, pp. 93-111.
  7. Jeffreys, M. (1951). The Winged Solar Disk, or Ibo Ichi Scarification, Journal of the International African Institute, Vol. 21, No. 2, pp. 93-111.
  8. Arth, M. (1968). Ideals and Behavior. A Comment on Ibo Respect Patterns, The Gerontologist, Vol. 8, No. 4, pp. 242-244
  9. Jeffreys, M. (1951). The Winged Solar Disk, or Ibo Ichi Scarification, Journal of the International African Institute, Vol. 21, No. 2, pp. 93-111.
  10. Odukwe, M. (1985). The ozo title in Onitsha: A brief Historical Study, MA Thesis, University of Nigeria, Nsukka
  11. Green, M. (1958). Sayings of the ỌkọŊkọ Society of the Igbo-Speaking People. Bulletin of the School of Oriental and African Studies, 21, pp 157-173
  12. Cookey, S. (1980), Reviewed work(s): Trade without Rulers: Pre-Colonial Economic Development in South-Eastern Nigeria by David Northrup, International Journal of African Historical Studies, Vol. 13, No. 2, pp. 364-369
  13. Nwosu, P. (2010), The Age of Cultural Hybridisation: A Case Study of Okonko, Anthropologist, Vol. 12, No. 3, pp. 161-165
  14. Ogbukagu, I.K. (1997). Traditional Igbo beliefs and Practices, Pub. Novelty, Àtụ:ISBN, p. 75.
  15. Odukwe, M. (1999). The Okpala Institution in Onitsha: 1900-1999, PhD Thesis, University of Nigeria, Nsukka