Lingeer Ndoye Demba

Lingeer Ndoye Demba
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịSenegal Dezie
aha ọmaLingeer Dezie
Ebe ọmụmụKingdom of Sine Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaFrench language Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Dezie

Linguere Ndoye Demba Joos Fadiou, [1] nke a makwaara dị ka Ndoye Demb na akụkọ ihe mere eme nke Senegambia, bụ adaeze Serer sitere na Alaeze nke Sine (nke bụzi akụkụ nke Senegal ugbu a), site na ọkara ikpeazụ nke narị afọ nke 14 ruo narị afọ nke 15. [2][3] Aha eze - "Lingeer" pụtara Queen ma ọ bụ Royal Princess.  E nyere ya na Brak nke Waalo - Caaka Mbaar Mbooj (variation: Brac Thiaka Mbar).   Aha nna Mbooj bụ mkpụrụ okwu Bekee na Gambia, ọdịiche gụnyere Mboge. Na Senegal na-asụ French, a na-asụgharị ya Mbodj. Ọdịiche dị n'ịsụgharị okwu bụ n'ihi ọchịchị Gambia na Senegal. France chịrị Senegal, ebe Britain chịrị Gambia, si otú a kewaa mba abụọ ahụ. Caaka Mbaar bụ eze nke abụọ nke Waalo site na agbụrụ Mbooj, onye chịrị na ọkara nke abụọ nke narị afọ nke iri na anọ, n'ihe dị ka afọ 1367. Brak bụ utu aha nke ndị eze Waalo. Lingeer Ndoye Demba bụ onye guzobere Serer Joos Maternal Dynasty (dị iche: Dyoss, Diouss-Fahou, Dious-Fadiou, Dieuss, Dihosou, nakwa "Diouss" - mkpụrụ okwu French na Senegal) nke Waalo. [4][5]  N'alaeze Wolof nke Waalo, a na-ewere Lingeer Ndoye Demba dị ka onye isi nke Ezinụlọ nne Joos. Na Serer Kingdom of Sine, ọ bụ nne nne ya Lingeer Fatim Beye (variations: Fa-tim Beye ma ọ bụ Fatimata Beye) bụ onye a na-ewere dị ka onye isi nke usoro ndị eze nne a. N'Asụsụ Serer, okwu ahụ bụ "Fa-tim" pụtara "ezinụlọ nne nke ... ". Aha nna Serer Beye (var: Bèye) bụkwa otu n'ime ọtụtụ agbụrụ nne Serer. [6]

Alụmdi na nwunye na ihe nketa dezie

Alụmdi na nwunye Lingeer Ndoye Demba na Brak Caaka Mbaar mere na Alaeze nke Sine (mba a mụrụ ya). E nyere ya ka ọ lụọ Eze nke Waalo n'oge ọ gara Sine. Mgbe alụmdi na nwunye ahụ gasịrị, ọ sonyeere di ya gaa n'Alaeze nke Waalo ebe ọ nwetara nnukwu ibu iro site n'aka ezinụlọ nne abụọ: Tedyek Maternal Dynasty (nke sitere na Fula) na Loggar Maternal Dynastic (nke sitere n'aka Moor). Nne eze ahụ bụ Loggar na nwunye mbụ ya (Lingeer-Awo Yassin Tanor) bụ Tedyek. Ndị eze nne atọ a chịrị alaeze Waalo na ezinụlọ nna Mbooj. Ruo ihe fọrọ nke nta ka ọ bụrụ narị afọ isii, agbụrụ nne atọ a na-etinye aka n'agha ndị eze n'etiti onwe ha. Agha nke Nder (var: Ndeer) nke a ka na-eme emume na Waalo, malitere dị ka agha nke ndị eze n'etiti ndị Joos Dynasty (ụmụ nne nke Lingeer Ndoye Demba, nke sitere na Serer) na Tedyek, ebe ezinụlọ Joos gburu ọtụtụ ndị ezinụlọ nne Tedyek.[7]

Ụmụ Lingeer Ndoye Demba dezie

 

Lingeer Ndoye Demba
Mmádu
ụdịekerenwanyị  
mba o sịSenegal  
aha ọmaLingeer  
Ebe ọmụmụKingdom of Sine  
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaFrench language  
Ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị  

Site na narị afọ nke iri na anọ ruo mgbe e bibiri Waalo na 1855 n'oge ọchịchị Lingeer Ndateh Yalla Mbooj [8] ọtụtụ ndị eze Waalo sitere na Joos Maternal Dynasty. Ụfọdụ n'ime ndị a gụnyere:

  • Brak Yerim Mbanyik Ndoye Demba Mbooj, nwa Lingeer Ndoye Demb. Na mgbalị a na-emezughị iji wepụ ya n'ocheeze, ọ meriri ezinụlọ Gueye na Diaw na-amanye ha ịchọ ebe mgbaba na Futa Toro.[9]
  • Brak Mö Mbôdy Kumba Khedy Mbooj, chịrị: chịrị: c. 1734 - 1735.[10]  N'Agha nke Ndeer (nke a maara na Senegambia dị ka "Talaata-i Ndeer" nke pụtara "Tuesday nke Ndeer", ụbọchị agha ahụ mere), o nyere ndị agha Joos iwu ma duzie ogbugbu megide Ọchịchị Tedyek nke Waalo. Mgbe o gbusịrị Brak nke Waalo, Yerim Ndateh Bubou, ọ chịrị ocheeze ya. [11][12]
  • Brak Amar Fatim Borso Mbooj, nna Lingeer Ndateh Yalla Mbooj na Lingeer Njombeutt Mbooj, ụmụnne nwanyị abụọ na-achịkwa ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke Waalo na narị afọ nke 19.[13] Ọ chịrị: c. 1812 - 1825 dị ka ụfọdụ si kwuo.[14]  Ọ bụ ezie na o yikarịrị ka ọ chịrị ruo 1825 ma ọ bụ 1826, n'ihi na a kọrọ na ọ nwụrụ na Jenụwarị 1826.[15] Ọ banyere n'agha okpukpe megide ndị Almamy nke Futa Toro (Almamy Biram, var: Almamy Birani), a kọkwara na o kwuru, "Brak du tuub muk" (nke pụtara "a Brak ekwesịghị ịtọghata" (na Islam), na Wolof).[16]

Usoro ọmụmụ dezie

Ihe na-esonụ bụ usoro ọmụmụ dị mkpirikpi nke Linguere Ndoye Demba.[17][18][19]

                                                    Lingeer Fatim Beye
            (From Kingdom of Sine, Princess Royal and Queen of Sine, matriarch of the Joos Maternal Dynasty of Waalo)
                                                              │
                                                        Lingeer Ndoung Jein
                                                         (Princess of Sine)
                                                              │
                                                              │
                                               _______________│
                                               │
                                               │
                                   ┌───────────┴────────────────────────────────────────┐
                               Lingeer Fatim Malado        │                       Nancy Demba
                                 (Princess of Sine)        │                     (Princess of Sine)
                                                           │
                                                           │
                                                           │______________________________________________________________________
                                                                                                                                 │
                                                                                                                                 │
       Lamtoro Abraham Sall (of Futa Toro)                                                                                       │
                 │                                                                                                               │
                 │___________________________________________                                                                    │
                                                            │                                                                    │
                                        ? = Lingeer Fatoumata Sall    =  Mbarick Bo                                              │
                                       (1)                            │    (2)                                                   │
                            ______________│                           │                                                          │
                            │                                     Brak Barka Bo   =  *Lingeer Faaduma Yumeyga                    │
                            │                        (Barka Mbooj, King of Waalo) │______________________________________        │
                            │                                                                                           │        │
               Ndiadiane Ndiaye                  =       Lingeer-Awo Maram Doye Gaye      =    Lingeer Mbat Mboye       │        │
 (King of Jolof, founder of the Jolof Empire)    │      (1)   (daughter of Amar Gaye)     │           (*3)              │        │
                      ___________________________│                                        │                             │        │
                      │                                                                Ware Ndiaye                      │        │
                      │                                                                                                 │        │
                      │                                                      ___________________________________________│        │
                      │                                                      │                                     ______________│
                      │                                                      │                                     │
                      │                                            Brak Caaka Mbaar Mbooj   =          Lingeer Ndoye Demba
          ┌───────────┴────────────────────────────────────────┐       (King of Waalo)      │          (From Kingdom of Sine)
          │               │                 │                  │                            │  (Princess of Sine, Queen of  Waalo)
   Sare Ndiaye          Guet Ndiaye     Ndombuur Ndiaye    Guedo Ndiaye                     │                (2)
 (King of Jolof)                                                            ________________│
                                                                ┌───────────┴────────────────────────────────────────┐
                                                                │                                                    │
                                             Brak Yerim Mbanyik Ndoye Demba Mbooj                              Sodeh Mbooj
                                                        (King of Waalo)                                              │
                                                                                                                     │
                                                        _____________________________________________________________│
                                                        │
                                                        │
                                            ┌───────────┴────────────────────────────────────────┐
                                         Jummoul                  Diouroukh Baka Dequene  =  Aïssa
                                            │                                              │
                ____________________________│                              ________________│
    ┌───────────┴────────────────────────────────────────┐     ┌───────────┴────────────────────────────────────────┐
    │           │         │          │         │         │     │                   │                  │             │
Degene       Mande       Bo Mbody   Fanta      Degene    Ko    Khadj Yalladj  Jaw Njuck         Mbouneh Njuck    Fary Njuck
Borom        Borom                  Mbooj      Mbooj    Mbooj  Ndiouk              │
                                                                                   │
                                                                             Fa Mbooj Njaak

[20] dezie

  • Akụkọ ihe mere eme nke Senegal
  • Akụkọ ihe mere eme nke Gambia
  • Alaeze nke Sine
  • Waalo
  • Ndị Serer
  • Lingeer Ngoné Dièye
  1. Variation : Linguère Ndoye Demba Diouss-Fadiou
  2. Bulletin. Serie B: Sciences humaines / Institut fondamental d'Afrique noire, Volume 41. pp 224–236 (1979)
  3. Institut français d'Afrique noire. Bulletin de l'Institut français d'Afrique noire: Sciences humaines, Volume 17. p 317. IFAN, (1955)
  4. Monteil, p 36,
  5. Bulletin. Serie B: Sciences humaines / Institut fondamental d'Afrique noire, Volume 41. p 225 (1979)
  6. BIFAN (1979), p 225
  7. Monteil, pp 36–69. See also : Amadou Wade, Chronique du Walo Sénégalais (1186–1855); Barry: Le royaume du Waalo
  8. Linguere Ndaté Yalla Mbodj, French spelling in Senegal
  9. Monteil, pp 39–40
  10. According to Amadou Wade, Mö Mbôdy Kumba Khedy reigned from 1734 to 1735 and was assassinated on the day of his coronation. see : « Amadou Wade, "Chronique du Walo" » [in] Barry (1985), p 312
  11. Variations :Yérim Ndaté Bubou
  12. Barry, (1985), pp 183–186
  13. Variation : Ndieumbeutt Mbodj
  14. Zaghi, Carlo, "L'Africa nella coscienza europea e l'imperialismo italiano", Guida (1973), p 288
  15. Barry (1972), p 261
  16. Monteil, Vincent,. "Esquisses sénégalaises", Institut Fondamental d'Afrique Noire, 1966. pp 64–65
  17. BIFAN (1979), p 225
  18. Monteil, p 36
  19. Names spelt according to English speaking Gambia apart from Ndiaye (French Senegalese) which is spelt Njie in Gambia. For other French spelling variations in Senegal, see corresponding French article.
  20. Monteil, Vincent,. "Esquisses sénégalaises", Institut Fondamental d'Afrique Noire, 1966. pp 64–65

banyere n'agha okpukpe megide ndị Almamy nke Futa Toro (Almamy Biram, var: Almamy Birani), a kọkwara na o kwuru, "Brak du tuub muk" (nke pụtara "a Brak ekwesịghị ịtọghata" (na Islam), na Wolof).[1]

Edensibia dezie

  1. Monteil, Vincent,. "Esquisses sénégalaises", Institut Fondamental d'Afrique Noire, 1966. pp 64–65

Nkkọmpụga dezie