Kafui Adjamagbo-Johnson

Kafui Adjamagbo-Johnson
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịTogo Dezie
Aha enyereKafui Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya26 Disemba 1958 Dezie
Ebe ọmụmụBassar Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaFrench language Dezie
Ọrụ ọ na-arụoka mmuta, Onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, militant Dezie
onye were ọrụUniversity of Lomé Dezie
ebe agụmakwụkwọParis Descartes University, University of Paris 1 Pantheon-Sorbonne Dezie
ogo mmụtanzere masters Dezie
onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịDemocratic Convention of African Peoples Dezie
candidacy in election2010 Togolese presidential election Dezie

Brigitte Kafui Adjamagbo-Johnson (amụrụ na ọnwa Disemba 26 nke afọ 1958) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị nke mba Togolese, onye ọka iwu na onye na-ahụ maka ihe ndị ruuru mmadụ, na nwanyị mbụ guzoro dị ka onye na-azọ ọkwa onye isi ala na mba ya.

Oge ọ malitere ya dezie

A mụrụ Adjamagbo-Johnson na 26 Disemba nke afọ 1958 na Bassar, Togo, nwa nwanyị nke Cornélie, onye na-amụ nwa, na Paul Adjamagbe, onye dọkịta.[1][2]

Agụmakwụkwọ ya dezie

Adjamagbo-Johnson nwetara nzere masta na iwu na afọ 1983 site na Mahadum Lomé, DEA na iwu onwe onye na Mahadim Paris V, Malakoff, na DEA nke abụọ na iwu onwe na iwu ntụnyere, nhọrọ ikike Afrịka na PhD na afọ 1986 na Mahadam Paris I, Panthéon Sorbonne.[1]

O mechara rụọ ọrụ dị ka onye nkuzi na Mahadum Lomé .[1][3]

Ọrụ aka ya dezie

Adjamagbo-Johnson bụ onye guzobere Convention démocratique des peuples africains (CDPA), ọ bụkwa onye isi na-ekwu maka Nzukọ Mba ya na afọ 1991.[2] O nwere ọtụtụ ọkwa dị elu na gọọmentị, na-etolite ịbụ onye minista, ma bụrụ onye a maara maka "okwu ihu na ihu na nkwenye ndọrọ ndọrọ ọchịchị", a na-akpọkwa ya "The Iron Lady".[2]

Kemgbe onwa Eprel na afọ 1997, Adjamagbo-Johnson abụwo onye nhazi nke ụlọ ọrụ mpaghara West Africa nke WiLDAF (Law and Development in Africa).[4]

N'afọ 2010, Adjamagbo-Johnson bụ onye isi nke ndị na-emegide Democratic Convention of African Peoples party, na nwanyị mbụ guzoro dị ka onye na-azọ ọkwa onye isi ala na mba ya.[2] Otú ọ dị, na Febụwarị 2010, Adjamagbo-Johnson na ndị isi mmegide abụọ ndị ọzọ na-azọ ọkwa onye isi ala lara ezumike nká dị ka mkpesa megide ha kwenyere na ọ ga-abụ nsonaazụ aghụghọ.[2]

N'ide akwụkwọ na African Feminist Forum, Adjamagbo-Johnson na-ekwu, "Njem m na ụmụ nwanyị malitere n'oge ndụ m ka mmata m banyere enweghị nhata na mmegbu nke ụmụ nwanyị na gburugburu ezinụlọ m, agbata obi m na ọha mmadụ n'ozuzu".[4]

N'ọnwa Nọvemba afọ 2020, e jidere Adjamagbo-Johnson n'ụlọ ya dị na isi obodo Togo bụ Lomé. N'okwu a na-ekwu na telivishọn, onye ọkàiwu Essolissam Poyodi kwuru na ọ kpughere "akwụkwọ ndị nwere atụmatụ imebi mba ahụ".[5] Mgbe mkpesa mba ụwa gasịrị, a tọhapụrụ ya n'ụlọ mkpọrọ na 17 Disemba 2020.

Ebesidee dezie

  1. 1.0 1.1 1.2 Afrique. Kafui Adjamagbo-Johnson African encyclopedia - Kafui Adjamagbo-Johnson dans MivaPedia - l’encyclopédie africa- Kafui Adjamagbo-Johnson Biographie - Information - MivaPedia African Encyclopedia - MivaPedia Encyclopédie Afrique. mivapedia.mivasocial.com. Archived from the original on 7 November 2017. Retrieved on 7 November 2017.
  2. 2.0 2.1 2.2 2.3 2.4 POLITICS-TOGO: First Female Presidential Candidate - Inter Press Service. www.ipsnews.net. Retrieved on 7 November 2017.
  3. Kafui Brigitte ADJAMAGBO-JOHNSON 2010 Presidential Candidate in Togo. wordpress.com (2 March 2010). Retrieved on 7 November 2017.
  4. 4.0 4.1 Kafui Adjamagbo-Johnson - African Feminist Forum. africanfeministforum.com (17 March 2016). Archived from the original on 7 November 2017. Retrieved on 7 November 2017.
  5. "Leading Togo opposition figure arrested", Vanguard, 29 November 2020. Retrieved on 16 February 2021.