Ekpe

Ekpe, nke a makwaara dị ka Mgbe ( Ekoi Language : Leopard ), bụ otu nzuzo nzuzo nke West Africa na Nigeria na Cameroon na-eto eto n'etiti ndị Efik tinyere ndị Manyu na Cameroon, Bahumono nke Cross River State, Ibibio, Uruan na Oron nke Akwa Ibom State, Arochukwu na ụfọdụ akụkụ Abia Steeti, yana ndị bi na mba ọzọ, dịka na Cuba na Brazil . Oha ka na-arụsi ọrụ ike na mmalite nke narị afọ nke 21, ugbu a na-ekere òkè n'ememe.

Enwekwara obodo abụọ dị iche ma nwee njikọ. Primary Society dị na Cross River, Akwa Ibom na Arochukwu mpaghara Nigeria, na secondary society bụ ndị si na ndịda na Eastern Igbo nke otu oha

Ekpe ekike si South Nigeria
Ekpe Ekoi kpuchiri akpụkpọ anụ

Ekpe bu mmuo di omimi kwesiri ibi n'ime oke ohia ma na-edukwa emume obodo. A na-ekwu na ndị otu Ekpe na-eme ka ndị ozi nke ndị nna nna ( ikan ). Akụ na ụba oha na-adabere n'ịkwanyere ndị nna nna obodo. Naanị ndị nwoke nwere ike isonyere, ụmụ nwoke na-amalite ihe dịka onwa ntozu. Ejidere ndị otu na iyi nzuzo, a na-akwụkwa ụgwọ maka mbata. A na-ahọpụta ndị Ekpe-nwoke na akara mmụta asaa ma ọ bụ itoolu, maka nkwalite nke ọ bụla n'ime mmemme mmalite mmalite, ụgwọ na iyi dị mkpa.

ItNdị otu na-ejikọta ụdị nnwere onwe yana ebumnuche ndọrọ ndọrọ ọchịchị na nke na-akwado iwu. Dịka ọmụmaatụ, onye ọ bụla e mejọrọ na mpaghara Ekpe, bụ nke ọha mmadụ na-achị, ọ ga-agwa onye Ekpe okwu naanị ma ọ bụ tie ịgbà Ekpe n'ụlọ Ekpe, ma ọ bụ fụ Ekpe dịka a na-akpọ ya, ya bụ, ụda Ekpe. mpi, n'iru ulo nke onye nēmebi iwu, na ígwè ọrụ nile nke obodo ka a na-etinye n'ike iji hụ na e mere ikpe ziri ezi. Ndị otu Ekpe na-eyi ihe mkpuchi mgbe niile mgbe ha na-arụ ọrụ uwe ojii, n'agbanyeghị na ndị mmadụ n'otu n'otu nwere ike ịmata ya, egwu nke ntaramahụhụ sitere n'aka ndị ikan na-egbochi ndị mmadụ ebubo ndị otu ahụ nwere ike ịgafe oke ha. N'oge gara aga, ọha mmadụ nwetara aha ọjọọ n'ihi ihe ndị Britain lere anya dị ka omenala ọjọọ nke jikọtara ya na emume ya.

A na-ejikọta mkpa ọha na eze na ọkwa kachasị elu nke Ekpe-men, nke a na-akpọ Amama . Opekempe n'oge gara aga, a na-akwụ nnukwu ego iji nweta ọkwa ndị a dị elu. Azụmahịa a bụ na Amama na-achịkwa ọtụtụ akụ na ụba obodo. Ndị Amama na-ejikarị ọtụtụ narị acres nke nkwụ eme ihe maka onwe ha na, site na uru ha na-enweta, na-ahụ na ụmụ ha nwoke nwetara ọkwa yiri nke ahụ, nke nwere mmetụta nke igbochi ohere ịnweta uru akụ na ụba maka ndị obodo ndị ọzọ. Ndị Ekpe na-achọ ka ndị ha bido na-akwado oriri na ọṅụṅụ maka obodo ahụ, nke na-akwalite ọdịdị nkesagharị akụ na ụba site n'inye ndị ogbenye nri na ihe ọṅụṅụ.

Edensibia dezie