Dapo Lam Adesina
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya25 Ọktoba 1978 Dezie
Ebe ọmụmụIbadan Dezie
Asụsụ obodoAsụsụ Yoruba Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee, Asụsụ Yoruba, pidgin Naịjirịa Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Dezie
Ọkwá o jionye otu ulo nnochite anya Naijiria Dezie
ebe agụmakwụkwọMahadum nke Ibadan Dezie
onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịAfrican Democratic Congress Dezie

Dapo Lam Adesina (Listeni; amụrụ na 25 Ọktoba 1978) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Naijiria, onye bụ onye otu ụlọ nke asatọ nke Naijiria. Dapo Lam Adesina Gee ụlọ nke asatọ nke Naịjirịa Ọ bụ onye otu All Progressives Congress (APC). Nzukọ Ndị Ọganihu Nile Ọ nọchitere anya Ibadan North East / South East Federal constituency nke Oyo State n'etiti afọ 2015 na 2019

. Ógbè Oyo Ọ bụ ugbu a onye enyemaka ndọrọ ndọrọ ọchịchị pụrụ iche (South West) nye onye isi oche nke ụlọ ndị nnọchi anya.

Oge ọ malitere dezie

A mụrụ Dapo Lam Adesina na 25 Ọktoba 1978. Ọ malitere agụmakwụkwọ ya na Ayodele Nursery na Primary School na Ibadan, ọ gara prestigious Government College Ibadan (GCI), ọ gụrụ obere oge Electrical and Electronics Engineering na The Polytechnic, Ibadan (Eruwa Campus), tupu ọ kwaga na Mahadum nke Ibadan ebe ọ gụsịrị akwụkwọ na ngalaba Agricultural and Environmental Engineering. Kọleji Gọọmentị Ibadan (GCI) Polytechnic, Mahadum Ibadan nke Ibadan[1]

Ọrụ ọkachamara dezie

Dapo Lam gara n'ihu n'ọrụ ya na ụlọ ọrụ mmanụ na gas, ebe ọ bụ onye isi na Skipet Oil Nig. Ltd. Ọ bụ onye nchoputa na onye isi oche nke Future Initiative Nigeria, ikpo okwu maka ndị ntorobịa Naijiria. Ọ na-ejekwa ozi dị ka onye nkwado maka Federal Road Safety Commission (FRSC RS 11:32) na onye otu ndụmọdụ nke Youth Advocators Network. Federal Road Safety Commission (FRSC RS 11:32)[2]

Dapo lam bụ onye na-arụ ọrụ na Forestry Research Institute of Nigeria (FRIN) ma mesịa na Stabillini Visinoni (ụlọ ọrụ nwanne nwanyị nke Bi -Courtney Construction Company) na Lagos. Ụlọ Ọrụ Nnyocha Ọhịa nke Naịjirịa (FRIN) Dapo lam rụkwara ọrụ na Ministry of Agriculture, Enugu State.[2]

Ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị dezie

Ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị Dapo Lam malitere na 1998 mgbe a họpụtara ya dị ka odeakwụkwọ ọsụ ụzọ, Alliance for Democracy (AD), ngalaba ndị ntorobịa nke gọọmentị ime obodo Ibarapa East. Adesina sonyere n'otu ọnọdụ ahụ ọ nọ ugbu a na 2011 n'okpuru Action Congress of Nigeria (A.C.N) mana ọ meriri. Action Congress of Nigeria (A.C.N)

Ihe odide dezie

  1. Admin. Biography of Dapo Lam Adeshina. Nigerian Biography. Retrieved on 25 January 2019.
  2. 2.0 2.1 Admin (25 October 2017). From Felele To Abuja… Story Of Dapo Lam-Adesina At 39. Inside Oyo. Retrieved on 25 January 2019.