Beatrice Aboyade
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịNaijiria Dezie
Aha enyereBeatrice Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya24 Ọgọọst 1935 Dezie
Ebe ọmụmụIjebu Ode Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya3 Maachị 2023 Dezie
Asụsụ obodoAsụsụ Yoruba Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee, Asụsụ Yoruba, pidgin Naịjirịa Dezie
Asụsụ ọ na-edeBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụacademic, librarian Dezie
ụdị ọrụ yalibrarianship Dezie
onye were ọrụMahadum nke Ibadan Dezie
Ọkwá o jihead of department Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversity of Michigan, Mahadum nke Ibadan, University of London Dezie
ogo mmụtaDoctor of Philosophy, professor Dezie
Ebe ọrụIbadan Dezie
okpukpere chi/echiche ụwaEfefe Kraịst Dezie
ụcha ntụtụ isiNtụtụ ojii Dezie
Onye òtù nkeNigerian Library Association, Association of Women Librarians in Nigeria Dezie
nnọchiaha nkeonweL484 Dezie

Beatrice Aboyade (amụrụ ya na onwa Ọgọst 24 1935), [1] bụ onye ọdee akwụkwọ Naịjirịa na onye prọfesọ lara ezumike nka na ọmụmụ ọba akwụkwọ na Mahadum Ibadan . World Encyclopedia of Library and Information Services kọwara dị ka onye ọsụ ụzọ na Ọbá akwụkwọ na Nigeria. Aboyade rụrụ ọrụ na mahadum nke Ibadan na mahadum nke Ile-Ife Library. [2] [3]

Ndụ mmalite na agụmakwụkwọ dezie

Aboyade gụrụ akwụkwọ praịmarị na Christ's Church Primary School, Porogun, Ijebu Ode . Ọ gara Queen's College, Lagos, maka ụlọ akwụkwọ sekọndiri n'etiti 1948 na 1951. N'agbata 1952 na 1953, ọ gụchara ụlọ akwụkwọ sekọndirị na Queen's College, Ede. O nwetara akara ugo mmụta mbụ ya na bekee na mahadum nke Ibadan na 1960, wee nweta ogo ọzọ na Mahadum Michigan na 1964. N'afọ 1970, ọ gụsịrị akwụkwọ na doctorate na mahadum nke Ibadan. Ọ lụrụ Prof. Ojetunji Aboyade, prọfesọ nke akụnụba, site na 1961 ruo mgbe ọ nwụrụ na 1994. [4]

Aka ọrụ dezie

Aboyade aghọghị onye na- agụ akwụkwọ ozugbo, kama ọ nọrọ obere oge na Nigerian Broadcasting Corporation tupu ọ banye n'ọbá akwụkwọ mahadum nke Ibadan dị ka onye enyemaka onye na-agụ akwụkwọ na 1962. N'oge na-adịghị anya, ọ malitere ọkwa ọhụrụ dị ka onye isi katalọgụ na Mahadum Ife na 1965. Afọ atọ ka e mesịrị, ọ laghachiri na mahadum nke Ibadan ka ọ duru ọrụ Reader ha. Na 1972 ọ malitere ịkụzi ebe ahụ mgbe ọ ghọrọ onye nkuzi mahadum na ngalaba sayensị ọbá akwụkwọ.[1]

N'afọ 1978, e buliri ya site na onye nkuzi ukwu mgbe e mere ya onye prọfesọ nke ọmụmụ ọba akwụkwọ na Uni Ibadan, [1] ma bụrụ onye isi ngalaba nke Ọbá akwụkwọ, nweta na Ọmụmụ Ozi na mahadum. [4] Ọ na-elekọtakwa Rural Development Information System (RUDIS), bụ nke mere ka ndị obodo Afrịka nweta ozi. [2] Ọrụ ya na RUDIS kpughere na ọba akwụkwọ ime obodo Naijiria na-arụ ọrụ chọrọ. E jiri akwụkwọ ọbá akwụkwọ ahụ gosi ka esi emeziwanye ihe ndị dị ka okporo ụzọ, ọkụ eletrik, ego na mmiri pọpụpụ. Ndị na-agụ akwụkwọ ga-achọpụta maka ohere ọrụ na-abụghị mpaghara yana ozi gbasara fatịlaịza na ohere ịzụ ahịa. [1]

Edensibịịa dezie

  1. 1.0 1.1 1.2 1.3 Robert (1993). World Encyclopedia of Library and Information Services, 3, America: America Library Association. ISBN 0838906095. Retrieved on 8 February 2019. 
  2. 2.0 2.1 Wedgeworth (1993). World Encyclopedia of Library and Information Services. Chicago: American Library Association, 1. ISBN 9780838906095. 
  3. (1990) Nigerian Women Annual: Who's Who. Benin City: Gito & Associates, 15. 
  4. 4.0 4.1 ABOYADE, Prof. (Mrs.) Beatrice Olabimpe. Biographical Legacy and Research Foundation.