Asụsụ Oko
Oko (ɔ́kɔ́), nke a makwaara dị ka Ogori-Magongo na Oko-Eni-Osayin, bụ ụyọkọ asụsụ a na-asụ na Naịjirịa. O yiri ka ọ bụ alaka "Nupe-Oko-Idoma" (noi) nke Asụsụ Niger-Congo. Ọtụtụ ndị na-asụ Oko na-asukwa Yoruba dị ka asụsụ nke abụọ. A na-asụ asụsụ ahụ na gburugburu obodo Ogori na Magongo na ndịda ọdịda anyanwụ Kogi Steeti, nso ókèala Ondo na Edo.
Oko Ogori-Magongo | ||
---|---|---|
Spoken in: | Nigeria | |
Region: | Kogi State | |
Total speakers: | 40,000 | |
Language family: | Nnijer–Kongo Atlantic–Congo Volta–Niger Àtụ:Sm Oko | |
Language codes | ||
ISO 639-1: | none | |
ISO 639-2: | — | |
ISO 639-3: | oks | |
Note: This page may contain IPA phonetic symbols in Unicode. |
Nchịkọta dezie
Oko bụ otu n'ime Asụsụ Volta-Niger.
Nnyocha kọmputa [1]-akpaghị aka (ASJP 4) nke Müller et al. (2013) jikọtara Oko n'ime Asụsụ Idomoid.
Nbudata dezie
Dị ka Ethnologue si kwuo, a na-asụ Oko na:
- Edo Steeti: Akoko-Edo LGA
- Kogi Steeti: Okene LGA, Magongo, na Ogori obodo
Ụdị dị iche iche dezie
Oko bụ ụyọkọ asụsụ nke nwere (Ethnologue):
- Oko (Ogori, Uku)
- Osayin (Magongo, Osanyin)
- Eni
N'okpuru ebe a bụ ndepụta nke aha, ọnụ ọgụgụ mmadụ, na ebe ndị sitere na Blench (2019). [2]
Asụsụ | Asụsụ ndị ọzọ | Aha ndị ọzọ (dabere na ebe) | Ndị ọkà okwu |
---|---|---|---|
Ọkọkọ | Ọkụ, Oko | Ogori (aha obodo), Gori | 4,000 (1970??) |
Ọsayin | Osayin, Ọsayin | Magongo (aha obodo) | 3,000 (1970??) |
Eni | 3,000 (1970??) |
Ọmụmụ ụdaolu dezie
Mkpụrụ okwu dezie
Bilabial | Ọmụmụ anụmanụ | Alveolar | Ọkpụkpụ agbà | Palatal | Velar | Egbugbere ọnụ | Mkpịsị aka | |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Ụgbọ imi | m | n | ||||||
Akara na-enweghị olu | p | t | k | k͡p | ||||
Akara okwu | b | d | g | ɡ͡b | ||||
Mkpịsị okwu na-enweghị olu | f | s | h | |||||
Mkparịta ụka a na-ekwu | z | |||||||
Africate na-enweghị olu | t͡ʃ | |||||||
Africate na-ekwu okwu | d͡ʒ | |||||||
Ihe na-atọ ụtọ | r | |||||||
Ihe atụ | l | j | w |
Mkpụrụedemede dezie
N'ihu | Central | Ịlaghachi azụ | |
---|---|---|---|
N'akụkụ | i | u | |
N'etiti etiti | na | o | |
N'etiti oghere | Ọ bụ | Ọ bụ n'oge a ka a na-eme ya | |
Ala Dị Ala | a |
Mkpụrụedemede [3] bụla nwekwara ụdị imi.
Hụkwa dezie
- Ndepụta okwu Oko (Wiktionary)
Edensibia dezie
N'okpuru ebe a bụ ndepụta nke aha, ọnụ ọgụgụ mmadụ, na ebe ndị sitere na Blench (2019).
- ↑ Müller, André, Viveka Velupillai, Søren Wichmann, Cecil H. Brown, Eric W. Holman, Sebastian Sauppe, Pamela Brown, Harald Hammarström, Oleg Belyaev, Johann-Mattis List, Dik Bakker, Dmitri Egorov, Matthias Urban, Robert Mailhammer, Matthew S. Dryer, Evgenia Korovina, David Beck, Helen Geyer, Pattie Epps, Anthony Grant, and Pilar Valenzuela. 2013. ASJP World Language Trees of Lexical Similarity: Version 4 (October 2013).
- ↑ Blench (2019). An Atlas of Nigerian Languages, 4th, Cambridge: Kay Williamson Educational Foundation.
- ↑ Atoyebi, Joseph Dele. 2009. A Reference Grammar of Oko. Umuneke-Okpala, Nigeria: Leipzig University Press.