Asụsụ Mumuye
language group

 

Mumuye bụ asụsụ kacha nwee ọnụ ọgụgụ mmadụ n'Asụsụ Adamawa. A na-asụ ya n'ebe ugwu ọwụwa anyanwụ Naịjirịa. A na-ekewa ya na alaka Leko-Nimbari nke Asụsụ Savanna, ebe ọ bụ na a naghịzi ele Adamawa anya dị ka ezinụlọ dị mma. Dị ka Ethnologue si kwuo, e nwere ọtụtụ olumba: Zinna, Rang (Lamma), Dong, Yoro, Lankaviri, Gola (Bajama), Gongla, Kasaa, Saawa, Jalingo, Nyaaja, Jeng, Gnoore, Yaa, Sagbee, Shaari, Kugong, Mang, Kwaji, Meeka, Yakoko.

Ọmụmụ ụdaolu dezie

Asụsụ Mumuye nke obodo Zing nwere ndepụta ndị a: [1]

Mkpụrụ okwu dezie

Akpụkpọ ahụ Alveolar Palatal Velar Egbugbere ọnụ Mkpịsị aka
Plosive ala dị larịị b t d k ɡ k͡p ɡ͡b (ʔ)
post-nasal pm bm tn na kŋ ɡŋ k͡pŋ͡m ɡ͡bŋ͡m
<small id="mwPw">implosive</small> ɓ
Ihe na-esiri ike ala dị larịị f v s z ʃ ʒ h
post-nasal [Ihe e dere n'ala ala peeji] s' z' ʃ ̃ ʒ ̃
Ụgbọ imi m n ɲ (ŋ) (ŋ͡m)
Rhotic ala dị larịị r
post-nasal r'
Ihe atụ n'akụkụ l
ala dị larịị j w
post-nasal (j ̃) w'
  • [ŋ͡m] edere na post-nasal off-glide nke labial-velar plosives.
  • Enwere ike ịnụ nkwụsị glottal [ʔ] n'ime ụdaume mmalite okwu ma ọ bụ ụdaume ikpeazụ ma ọ bụ n'ime syllabic nasals.
  • A na-anụ /n/ dị ka velar [ŋ] mgbe ọ nọ n'ọnọdụ ndị a; okwu ikpeazụ, tupu ma ọ bụ mgbe ụdaume gasịrị, ma ọ bụ na-anọpụ iche.
  • Palat /ɲ/ nwere ike ịnwe post-nasal allophone nke [j ̃].
  • Nkwụsị /p, b/ nwekwara ike ịpụta dị ka obere aspirated [ph, bɦ].
  • A pụkwara ịnụ /k͡p/ dị ka nkwụsị velar [kw] dị ka ụdị n'efu.
  • /w ̃/ nwere allophones dị ka [w ̃ŋ, ŋw ̃, w̃ŋ] mgbe ọ dị iche iche n'efu.
  • Tupu /u/, /r/ bụ nke a na-akpọ [wr].

Mkpụrụedemede dezie

N'ihu Central Ịlaghachi azụ
N'akụkụ i u
N'etiti etiti o
N'etiti oghere Ọ bụ Ọ bụ n'oge a ka a na-eme ya
Emeghe a
  • [ə] na-apụta dị ka allophone nke /i/.
  • Ụdị /ɛː/ dị ogologo nwere ike ịda ụda dị nso na ụda dị n'etiti [e].

Asụsụ dezie

Asụsụ Mumuye na ebe ha dị ka Shimizu (1979) kewara ma depụta: [2]

  • Mumuye n'onwe ya
    • Ebe Ugwu Ọwụwa Anyanwụ Mumuye
      • Ìgwè Zing
        • Gnoore, Jeng
        • Zị, Mang
        • Kwaji, Meeka
        • Yaa
    • Ndịda-Ebe Ọdịda Anyanwụ Mumuye
      • Ìgwè Monkin
        • Kugong, Shaari
        • Sagbee
      • Ìgwè Kpugbong
        • Kasaa, na-emetụta
        • Lankaviri, Saawa, Nyaaja, Jaalingo

Ìgwè Zing dezie

Zing, ma ọ bụ Northeast, otu nwere olumba asaa.

A na-asụ Gnoorè n'obodo nta ndị dị kilomita 4 site na Jeleng.  Isi obodo bụ Gomla (Gongla), nke a makwaara dị ka Gnoore n'asụsụ obodo. Obodo ndị na-asụ asụsụ Gnoore bụ Jeleng, Yulong, Koódèlèʔ, Kpong, Kokoli, Yugumaʔ, Kpmaapuʔ, Laanàpoʔ, na Doózolung.

A na-asụ Jeng n'obodo Dingding, Dondon gooriʔ, Kpmapo (Mapo), na Kwosa (Kwasa), n'akụkụ Osimiri Sangudu na Dingding, ha abụọ bụ ndị na-esite na Osimiri Belwa.

A na-asụ Zìng n'obodo Zing (nke bụbu Zinna) na obodo Tunàpo, Pényera, Dangbe (Dangberin), Bara, na ndị ọzọ.

A na-asụ Máng n'ime obodo Máng (Máná / Mánáng), nke nwere obodo nta 9 nke Kurung, Dang, Yézòngko, Laákpááre, Yésènti, Dógang, Goba, Shóngkobo, na Dongkòbi.

A na-asụ Kwàji na Kwàji Bubúle, Kwàji, na Mashiiteʔ, nke bụ obodo nta dị na Kwaji District.

A na-asụ Meekà (Mika, Meika) n'obodo Meeka, Sabon Garin Meeka, Kozòn (Kozang), Jassòri (Jasori), Laya (Leya), Korong (Koron), Zangbangʔ, Nànpanʔ, na Bòliʔ. A na-asụ ya n'etiti ụzọ Zing-Jalingo n'ebe ugwu ọwụwa anyanwụ na Osimiri Kunini n'ebe ndịda ọdịda anyanwụ.

Yaà na-asụ Yàà (Yàkoko) n'obodo Yaakoko, Doopa (Dopa), Scratnaári (Kondari), Yukwa, na Maazan. A na-asụ ya n'akụkụ Osimiri Monkin n'ebe ndịda Zing.

Ìgwè Monkin dezie

A na-asụ otu Monkin n'ebe ndịda nke otu Zing. Shimizu (1979) depụtara ire okwu atọ.

A na-asụ Kúgong n'obodo Kugong Nasaraawò (Gurujè), Dààfa, Lakùnaʔ, na Dooroʔ, nke dị gburugburu ugwu Kugong na Gbole.

A na-asụ Shaari n'obodo Danggòng, Bòzi, Doóbura, Màng, Dèbángbu, na Dángsheeri, nke dị na ndịda Yukwa n'okporo ụzọ Monkin-Lama.

A na-asụ Sàgbéè (Mònkín) n'obodo Sàgbéè, Gangkula, Daraaraʔ, na Gboleʔ. Obodo Monkin dị n'ebe ugwu ọdịda anyanwụ nke mpaghara na-asụ asụsụ Sàgbéè.

Ìgwè Kpugbong dezie

A na-asụ otu Kpugbong na ndịda ọdịda anyanwụ.

A na-asụ Kàsaà n'obodo ndị dị na Kàsaà, Lambo, Ngba, Kwazanci, Tassa, Donkun, na Kodin.

A na-asụ Lànkàviri na Lànkà viri.

A na-asụ Saawà na gburugburu Saawà (nke a makwaara dị ka Kpàntisaawà ma ọ bụ Pantisaawa).

Hụkwa dezie

Edensibia dezie

ahịa ma ọ bụ ndị ohu n'ezinụlọ Somalia, ndị agha nke alaeze ukwu Britain tọhapụrụ ha na njedebe nke narị afọ nke ahịa ma ọ bụ ndị ohu n'ezinụlọ Somalia, ndị agha nke alaeze ukwu Britain tọhapụrụ ha na njedebe nke narị afọ nke

  1. Shimizu (1983). The Zing dialect of Mumuye : A Descriptive Grammar. Hamburg: Helmut Buske. 
  2. Shimizu (1979). A Comparative Study of the Mumuye Dialects (Nigeria), Marburger Studien zur Afrika- und Asienkunde. Berlin: Verlag von Dietrich Reimer, 13–19. 

Àtụ:Languages of NigeriaÀtụ:Adamawa languages