Òtù Africa maka Ikpe Ziri Ezi na Ịza Aka

 

Africa Group for Justice and Accountability (AGJA) bụ otu mba ụwa, nke na-abụghị nke gọọmentị nke ndị mmadụ, ndị ọkà mmụta, ndị ọka iwu na ndị na-akwado ikike mmadụ mejupụtara. Ebumnuche ya bụ ịkwado ikpe ziri ezi na ịza ajụjụ maka mpụ mba ụwa.[1]

Ọ na-agba mbọ iwulite ikike nke ndị ọka ikpe Afrịka iji nyochaa ma kpụpụ mpụ. O weputara nkwupụta ihu ọha banyere ikpe ziri ezi zuru ụwa ọnụ na ikike mmadụ.[1]

Akụkọ ihe mere eme dezie

E guzobere otu ahụ na 2015 na ikike "ịkwalite ikpe ziri ezi na usoro ịza ajụjụ n'Africa site n'iwulite ikike n'ime ụlọ na mpaghara, ndụmọdụ na mgbasa ozi, yana ịkwalite mmekọrịta dị n'etiti Africa na Ụlọikpe Mpụ Mba Nile".[2]

N'afọ 2016, o guzobere ụkpụrụ ise dị mkpa, nke ọ na-akpọ ụkpụrụ Kilimanjaro na ikpe ziri ezi na ịza ajụjụ.[1]

Ntọala Wayamo na-eje ozi dị ka odeakwụkwọ AGJA.[3]

Ndị otu dezie

E nwere ndị otu iri na abụọ ugbu a.[4]

  • Abdul Tejan-Cole, onye bụbu onye ọka iwu n'ụlọ ikpe pụrụ iche nke Sierra Leone
  • Athaliah Molokomme, onye nnọchi anya na onye nnọchianya na-adịgide adịgide nke Botswana na Switzerland na ụlọ ọrụ UN na Geneva
  • Betty Kaari Murungi, onye ọka iwu nke Ụlọikpe Kasị Elu nke Kenya
  • Catherine Samba-panza, onye bụbu onye isi ala nke Central African Republic
  • Dapo Akande[5] prọfesọ nke iwu mba ụwa na Mahadum Oxford
  • Fatiha Serour, onye nduzi nke Serour Associates for Inclusion and Equity, onye bụbu osote onye nnọchi anya pụrụ iche nke odeakwụkwọ ukwu UN na Somalia
  • Hassan Bubacar Jallow, Chief Justice nke Gambia na onye isi oche AGJA ugbu a
  • Mohamed Chande Othman, onye bụbu Chief Justice nke Tanzania
  • Navanethem "Navi" Pillay, onye bụbu Kọmishọna Ukwu nke UN maka Ihe Ndị Ruuru Mmadụ
  • Richard J. Goldstone, onye bụbu Chief Prosecutor nke United Nations International Criminal Tribunals maka Yugoslavia na Rwanda
  • Tiyanjana Maluwa, H. Laddie Montague Chair in Law, Pennsylvania State University School of Law[6]

Ọrụ na mkpọsa dezie

Ọrụ "Ịlụ ọgụ na-enweghị ntaramahụhụ na Ịhụ na A ga-aza ajụjụ n'Ebe Ọwụwa Anyanwụ Afrịka" dezie

AGJA na òtù ya na ya na-arụkọ ọrụ, Wayamo Foundation, na-enye ndị nyocha, ndị ọkàiwu na ndị ọkàikpe ọzụzụ na ikpe ikpe mpụ mba ụwa na mpụ a haziri ahazi, na-ahazi ọrụ mgbasa ozi ọha na eze, na iwulite mmekọrịta ndọrọ ndọrọ ọchịchị na ndị metụtara mpaghara na mba ụwa.[7][8] Iji mee ka mmekọrịta mpaghara sie ike, AGJA na Wayamo na-akwado nguzobe nke netwọk East Africa nke ndị isi nke ndị ọkàiwu ọha na eze na ndị isi nke ngalaba nyocha mpụ.

Ụlọ ọrụ mmepe ikike maka ndị otu ụlọ ikpe mpụ pụrụ iche na Central African Republic dezie

Òtù Africa na-arụkọ ọrụ na ndị ọchịchị nke Central African Republic kemgbe Septemba 2016, iji kwado nguzobe na ịrụ ọrụ nke Ụlọikpe Mpụ Pụrụ Iche (SCC) na Bangui. AGJA na Wayamo Foundation anọwo na-ahazi Symposia mba ụwa iji mee ka ụlọ ikpe mara, yana ụlọ ọrụ mmepụta ikike maka ndị otu SCC a họpụtara ọhụrụ iji kwado ọrụ ụlọ ikpe ahụ.[9][10]

Ndụmọdụ Ikpe Ziri Ezi na Gambia dezie

Na arịrịọ nke Attorney General na Minista nke Ikpe Ziri Ezi Maazị Aboubacarr Tambadou, AGJA na Wayamo Foundation nyere akụkọ ndụmọdụ ọkachamara jikọrọ aka na Truth, Reparation and Reconciliation Commission Bill.[11]

Ọrụ Ikpe Ziri Ezi nke Hybrid dezie

AGJA na-ekere òkè na Hybrid Justice Project, nke malitere na Jenụwarị 2017, nke na-enyocha mmetụta nke usoro ikpe ziri ezi ngwakọta na ọha mmadụ ndị na-esote esemokwu.[12] Ọrụ ahụ na-achọkwa ịmepụta ntuziaka maka ụlọ ikpe ngwakọta n'ọdịnihu yana ndụmọdụ iwu maka ICC na ọrụ ha.

Nkwado maka ikpe ikpe mpụ mba ụwa n'Africa dezie

AGJA na-achọ imeziwanye mmekọrịta dị n'etiti mba Afrịka na ICC. Ọ na-enye nkwupụta ọha na eze mgbe niile na nzaghachi maka mmepe metụtara mmekọrịta a (dịka: nkwupụta na South Africa, Gambia[13][14], na Burundi[15]).[16]

Ihe odide dezie

  1. 1.0 1.1 1.2 Africa Group for Justice and Accountability (en-GB). Wayamo Foundation. Retrieved on 2018-04-30."Africa Group for Justice and Accountability". Wayamo Foundation. Retrieved 2018-04-30. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "agja" defined multiple times with different content
  2. ICC President Silvia Fernández welcomes establishment of independent Africa Group for Justice and Accountability (en-GB). Retrieved on 2018-05-22.
  3. Wayamo Foundation (en-GB). Retrieved on 2018-04-30.
  4. The Africa Group for Justice and Accountability and its members - Les membres du Groupe Africain pour la Justice et la Fin de l’Impunité | Prosecutor | International Criminal Court (en). Scribd. Retrieved on 2018-04-30.
  5. "Dapo Akande", Oxford Law Faculty, 2015-07-16. Retrieved on 2018-05-22. (in en)
  6. "Tiyanjana Maluwa", Penn State Law | University Park, Pa., 2013-06-28. Retrieved on 2018-05-22. (in en)
  7. Fabricius. "No ‘one size fits all’ solution for intrepid international jurists on the world stage", Daily Maverick. Retrieved on 2018-04-30. (in en-US)
  8. "Global criminal justice symposium opens today", The New Times | Rwanda, 2017-11-20. Retrieved on 2018-05-22. (in en)
  9. Sénégal: Samba-Panza à Dakar pour un symposium sur la justice et l’impunité (en-US). www.lanouvellecentrafrique.info. Archived from the original on 2018-07-29. Retrieved on 2018-05-22.
  10. International Criminal Tribunal for the former Yugoslavia (en). www.facebook.com. Retrieved on 2018-05-22.
  11. "Justice Minister: Janneh Commission Members Receive A Pay Raise Of Half Million Dalasi (D500, 000) Each, As Gov't Extends Commission Mandate For Another Six Months", Freedom Newspaper, 2017-10-09. Retrieved on 2018-05-22. (in en-US)
  12. Hybrid Justice (en-US). Hybrid Justice. Retrieved on 2018-05-22.
  13. Rugiririza. "JusticeInfo.net - African lawyers back the ICC". Retrieved on 2018-04-30. (in en-gb)
  14. "Gambia: Breaking News: Former Gambian UN Chief Prosecutor Expresses "Great Dismay And Disappointment" At Gambia's Withdrawal From The ICC", Freedom Newspaper, 2016-10-27. Retrieved on 2018-04-30. (in en-US)
  15. "Top African jurists slam Burundi's ICC exit", African Independent. Retrieved on 2018-04-30. (in en)
  16. Justice (2016-07-17). The international criminal court is vital to our fight against impunity in Africa (en). The Guardian. Retrieved on 2018-05-22.

Njikọ mpụga dezie