Wendy Wood

nka nka, onye na-akpụ ihe na odee
Wendy Wood
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịSouth Africa Dezie
Aha enyereWendy, Gwendoline Dezie
aha ezinụlọ yaWood Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya29 Ọktoba 1892 Dezie
Ebe ọmụmụMaidstone Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya30 Jụn 1981 Dezie
Ebe ọ nwụrụEdinburgh Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụomenkà, Odee akwụkwọ, onye mgbasa-ozi, onye na-akpụ ihe ọkpụkpụ Dezie
onye otu ndọrọ ndọrọ ọchịchịScottish National Party Dezie
ikike nwebiisinka dị ka onye okikeỌrụ nwebiisinka chekwara Dezie

Wendy Wood, amụrụ ya Gwendoline Emily Meacham, (29 Ọktoba 1892 – 30 Juun 1981). Ọ bụ onye mgbasa ozi maka nnwere onwe mba Scotland. Onye mara mma a mara a mara, ọ bụkwa onye nwere nkà, onye na-ese ihe na onye edemede. Ndọrọ ndọrọ ọchịchị ya na-eme ihe nkiri na-ebutekarị esemokwu.

Memorial to Wendy Wood - geograph.org.uk - 1885672

Akụkọ ndụ dezie

A mụrụ Wood na Maidstone[1] na Kent, England, tupu nne na nna ya akwaga mba South Africa, ebe nna ya bụ onye njikwa ebe a na-eme mmanya na onye na-ese ihe nkiri, bịa bụrụkwa ebe anọ zụtoo ya. Wood nakweere aha nwa agbọghọ nne ya n'afọ 1927 iji mesie njikọ nka ya ike. Nna nne ya bụ onye na-ese ihe Samuel Peploe Wood, nwanne nne ya nwoke bụ onye na-ese ihe Thomas Peploe Wood. Ọ bụrụ na a mara ya aka maka ọnọdụ ọkpara ya nke Scotland, ọ ga-aza, "Mmadụ ekwesịghị ịbụ ịnyịnya ka a mụọ ya n'ụlọ anụ", na-ekwughachi ilu ochie nke a na-ekwukarị na Arthur Wellesley, 1st Duke of Wellington, n'agbanyeghị maka ebumnuche ya dị iche.

Mmezu dezie

  • N'afọ 1928, Wood bụ otu n'ime ndị malitere National Party of Scotland, bụ nke toro na Scottish National Party, mana n'afọ 1930s, o kpebiri na ụzọ na-abụghị otu ndọrọ ndọrọ ọchịchị Nnwere onwe nke Scotland dị irè karịa. Na Bannockburn Day na 1932, Wood duuru otu ìgwè ndị mba n'ime Stirling Castle, mgbe ahụ ogige ndị agha yana oghere maka ndị njem nlegharị anya; ịkwatu Union Flag wee jiri Scotland Royal Coat of Arms of Scotland dochie ya.[2]
  • N'afọ 1930, Wood guzobekwara Scottish Watch, òtù ndị ntorobịa (ka ọ ghara inwe mgbagwoju anya na òtù ndị na-eme ihe ike na-enweghị njikọ nke otu aha). Na 1949, ọ tọrọ ntọala Scottish Patriots, nke, n'oge ọ nwụrụ na June 1981, dị ihe dị ka 2,000 ike.
  • N'afọ 1950, e mere ngagharị iwe megide iji aha ọchịchị Elizabeth nke Abụọ nke United Kingdom na Scotland, ebe ọ bụ na Scotland enweghị Elizabeth nke Mbụ nke England (leekwa ihe gbasara MacCormick v. Lord Advocate). Wood kwụnyere ihe osise nke Secretary nke State maka Scotland na Glasgow na 1950 wee gosipụta ọkọlọtọ Iwu Ụlọ na Egwuregwu Highland nke afọ ahụ.[3]
  • Site n'afọ 1956, Wood soro biri n'ụlọ ọrụ onye na-ese ihe na onye ya na ya na-emekọ ihe, Florence St John Cadell na Whinmill Brae na Edinburgh.[4]
  • N'afọ 1960, Wood kwuru okwu na General Assembly of the Church of Scotland, iji gbalịa ịchịkọta ha n'azụ mkpọkọ ọzọ nke Parliament of Scotland, bụ nke o kwuru na agbazebeghị nke ọma. n'afọ 1707, a kwụsịrị ya naanị. Ajụjụ a arịrịọ.
  • Wood na-etinye aka n'ọtụtụ mkpọsa mba ụwa, maka ihe kpatara Irish, na ncheta nke British n'ogige ịta ahụhụ n'oge Agha Boer nke Abụọ nke gburu ọtụtụ puku mmadụ, iji kwado India Independent movement na ịkwado Ndị Iceland n'afọ 1970 ha cod war maka ebe ịkụ azụ.
  • Na mmalite 1970s, Wood na-agụkarị akụkọ Scottish na mmemme TV ụmụaka Jackanory n'okpuru aha Auntie Gwen . N'ịbụ onye nọrọ ihe karịrị afọ iri dị ka onye crofter na Moidart (na-akwaga na Edinburgh na 1952) ọ nwere ahụmahụ dị ukwuu ịkpọku. N'ime ihe niile o dere akwụkwọ iri, nke ikpeazụ bụ akụkọ ndụ ya, Yours Truely for Scotland. Mgbe e mesịrị na 1970s, ọ na-enweghi ihe ịga nke ọma guzoro dị ka onye ndoro-ndoro anya na ntuli aka ịbụ Rector nke Mahadum Dundee site na nkwado nke Associationlọ Ọrụ Ọchịchị Obodo nke Scotland.[5]


Ezinụlọ dezie

Wood bụ nwanne nne nke ọkà mmụta physicist J. B. Gunn na onye egwu Spike Hughes, na nwa nwa Samuel Peploe Wood. Ọ bụkwa nwanne nwunye onye Egyptologist Battiscombe Gunn]] na onye egwu Herbert Hughes (ọkà mmụta egwu).

Mbipụta dezie

  • Wood, Wendy (1930). The Secret of Spey. Edinburgh: Robert Grant & Son. 
  • Wood, Wendy (1938). I Like Life. Edinburgh, London: The Moray Press. 
  • Wood, Wendy (1946). Mac's croft. London: F. Muller, Ltd.. 
  • Wood, Wendy (1950). Moidart and Morar. Edinburgh: The Moray Press. 
  • Wood, Wendy (1952). Tales of the Western Isles. London: Oliver and Boyd. 
  • Wood, Wendy (1952). From a Highland croft. Edinburgh: Oliver & Boyd. 
  • Wood, Wendy (1970). Yours sincerely for Scotland. London: Barker. ISBN 0-213-00046-6. 
  • Wood, Wendy (1973). Legends of the Borders. Aberdeen: Impulse Books. ISBN 0-901311-34-0. 
  • Wood, Wendy (1980). Silver Chanter. London: Chatto & Windus. ISBN 0-7011-2448-2. 
  • Wood, Wendy (1985). Astronauts and tinklers. Edinburgh: Heritage Society of Scotland. ISBN 0951050419. 


Ọnwụ dezie

Wood nọgidere na-arụsi ọrụ ike ruo n'ọgwụgwụ afọ iri asatọ ya. Ọ nwụrụ na Edinburgh na 30 Juun n'afọ 1981, ọ gbara afọ iri asatọ na asatọ.[6]

Edensibịa dezie

  1. [https://www.oxforddnb.com/view/10.1093/ref:odnb/9780198614128.001.0001/odnb-9780198614128-e-40380 Meachamthline, aha Géchamthdo. Emily (pseud. Wendy Wood) eweghachiri 21/4/21.
  2. "A Stirling Incident. Union Jack hauled down. Scottish standard hoisted in castle. Exploit by nationalist demonstrators", The Glasgow Herald, 27 June 1932, p. 11. Retrieved on 15 May 2017.
  3. Writing women back into history books. The Scotsman (19 January 2005). Retrieved on 16 May 2017.
  4. Calton Gallery - Florence St John Cadell (1877-1966).
  5. MS 343 Robert F. Knight papers relating to Scottish Nationalism. University of Dundee. Retrieved on 30 July 2015.
  6. https://en.m.wikipedia.org/wiki/Wendy_Wood_(artist)#/editor/1