Tufa bụ nkume nzu dị iche iche nke a na-emepụta mgbe mineral carbonate na-asọpụta site na mmiri okpomọkụ. Mmiri na-ekpo ọkụ na-ekpo ọkụ na-ekpo ọkụ na-ekpo ọkụ mgbe ụfọdụ na-emepụta ihe nkwụnye carbonate yiri (ma ọ dị obere), nke a maara dị ka travertine. A na-akpọ Tufa mgbe ụfọdụ dị ka (meteogene) travertine. O kwesịghị inwe mgbagwoju anya na mmiri ọkụ (thermogene) travertine. Tufa, nke bụ calcareous, ekwesịghịkwa inwe mgbagwoju anya na tuff, nkume mgbawa na-agbawa agbawa nke nwere usoro okwu yiri nke ahụ nke a na-akpọkwa "tufa" mgbe ụfọdụ.

Tufa

Nchịkọta na atụmatụ dezie

Nkwụnye ego tufa nke oge a na nke fossil jupụtara na ahịhịa mmiri; dị ka ndị dị otú ahụ, ọtụtụ ihe nkwụnye ego tufa na-eji nnukwu akụkụ macrobiological ha mara, ma na-agbapụta nke ukwuu. Tufa na-etolite ma ọ bụ na ọwa fluvial ma ọ bụ na gburugburu lacustrine. Ford and Pedley (1996) na-enye ntụlegharị nke sistemu tufa gburugburu ụwa.

Mmiri ndị dị n'osimiri dezie

Enwere ike ịkewapụta ihe ndị a na-etinye site na gburugburu ebe obibi ha (ma ọ bụ n'ụzọ ọzọ site na ahịhịa ma ọ bụ petrographically). Pedley (1990) na-enye usoro nkewa sara mbara, nke gụnyere klas ndị a nke tufa mmiri:[1]

  • Oge opupu ihe ubi na-apụta mgbe ọ na-apụ site na oge opupu ihe mere / ọpụpụ. Ọdịdị nwere ike ịdịgasị iche site na ala mmiri nke mineratrophic ruo n'ebe mmiri na-agba mmiri (lee sinter calcareous)
  • Ọwa a na-akwa akwa nke a na-etinye n'ime ọwa mmiri, nke oncoids na-achịkwa (lee oncolite)
  • Cascade ː Ntinye na-adị na nsụda mmiri, a na-elekwasị anya ebe a n'ihi ọsọ ọsọ (lee Geochemistry)
  • Ihe mgbochi mmiri na-adị ka usoro ihe mgbochi ahịhịa na-agafe ọwa, nke nwere ike itolite ruo ọtụtụ mita n'ịdị elu. Ihe mgbochi na-enwekarị ihe dị mkpa, nke nwere ihe ndị dị ndụ (akwụkwọ, alaka wdg.Ọ dị iche iche
  1. Pedley (1990). "Classification and environmental models of cool freshwater tufas". Sedimentary Geology 68 (1–2): 143–154. DOI:10.1016/0037-0738(90)90124-C.