Sir Hugh Elliott, Baronet nke atọ

   Sir Hugh Francis Ivo Elliott, 3rd Baronet, OBE (Allahabad 10 March 1913 - 21 December 1989) bụ onye ama ama na-echekwa ihe na Britain, onye na-amụ banyere ụmụ nnụnụ na onye ọrụ gọọmentị.[1][2][3][4]

Hugh Elliot 1 red.jpg

A mụrụ ya na India na 1913, nwa nwoke nke Sir Ivo Elliott, 2nd Baronet, ọ gụrụ akwụkwọ na Dragon School na Oxford, Eastbourne College na University College, Oxford ebe ọ bụ onye otu Oxford Ornithological Society. Site na 1937 ruo 1950, ọ rụrụ ọrụ dị ka onye ọrụ gọọmentị, na Tanganyika Territory, ebe ọ bụ Kọmishọna Mpaghara na Moshi. A kwadoro ya na 1950 na Tristan da Cunha, ebe ọ jere ozi dị ka onye nchịkwa mbụ nke ókèala ahụ. Na 1953 New Year Honours a họpụtara ya dị ka onye isi nke Order of the British Empire (OBE) iji kwado ọrụ ya na obodo na Tristan da Cunha. Ọ laghachiri Africa n'afọ 1953, na-arụ ọrụ na Ministry of Natural Resources na Dar es Salaam; e buliri ya n'ọkwa odeakwụkwọ na-adịgide adịgide n'afọ 1958 ma nọgide n'ọkwá ahụ ruo mgbe ọ lara ezumike nká n'afọ 1961 obere oge tupu nnwere onwe. Mgbe ọ nọ na Ministri ahụ, o nyere aka dị mkpa na mmepe nke ogige ntụrụndụ mba, ọkachasị ịmepụta ogige ntorobịa Serengeti na Ngorongoro Conservation Area. N'oge ezumike ya, ọ bụ onye na-ekiri nnụnụ nke ukwuu, ma na Tanganyika, na-anakọta ụdị, na-eme nchọpụta usoro, ma na-ebipụta isiokwu na akwụkwọ akụkọ ornithological, na Tristan, na-enye aka dị mkpa na ornithology nke agwaetiti ahụ.

Mgbe ọ lara ezumike nká na ọrụ obodo colonial na 1961, a họpụtara ya onye ọrụ mmekọrịta Commonwealth maka International Union for Conservation of Nature (IUCN), nke dabeere na Switzerland. Na 1962 ọ werekwa ọrụ nke Acting Secretary General nke IUCN wee bụrụ odeakwụkwọ ukwu na 1964. Mgbe ahụ na 1966 ọ gbanwere ọrụ wee ghọọ odeakwụkwọ nke IUCN's Ecology Commission ruo 1970, ma ọ nọgidere na-edezi akwụkwọ nkà na ụzụ nke IUCN maka ọtụtụ ndị ọzọ. afọ. Ọ jere ozi na kọmitii nke British Ornithologists 'Union, ịbụ odeakwụkwọ nsọpụrụ 1962–66, osote onye isi ala 1970–73 na Onye isi ala 1975–79. Ọ bụ onye nlekọta nke British Museum ( History History) 1971–81 na Onye isi oche nke ngalaba Britain nke International Council for Bird Preservation 1980–81.

E bipụtara akwụkwọ ya a na-akwanyere ùgwù nke ukwuu, The Herons of the World, nke ya na James Hancock dere, na 1978. O dekwara, ya na Jacqueline Henricot, akwụkwọ mpịakọta abụọ akpọrọ "World Guide to National Parks and Nature Reserves", mana e bipụtara ya n'ihi ọrịa ya n'afọ ndị ikpeazụ ya.

Ọ nwụrụ nwunye ya Elizabeth (d. 2007), ụmụ ya nwanyị Susan Elspeth Elliott (d. 2017) na Judith Margery Elliott, na nwa ya nwoke Clive Christopher Hugh Elliott (d. 2018).

Ntụaka dezie

  1. Sir Hugh Francis Ivo Elliott. National Portrait Gallery (27 October 1971). Retrieved on 8 August 2016.
  2. Fitter (1990). "Obituaries. Sir Hugh Elliott (1913–1989)". Ibis 132 (4): 620–621. DOI:10.1111/j.1474-919X.1990.tb00288.x. 
  3. Elliott, Sir Hugh (Francis Ivo). Who Was Who (2007). Retrieved on 1 May 2012.
  4. Sir Hugh Elliott, 3rd Baronet. Memim.com. Retrieved on 8 August 2016.

Ịgụ ihe ọzọ dezie

  • "Sir Hugh Elliott", The Times (London), 10 Jenụwarị 1990, peeji nke 14.

Àtụ:S-start Àtụ:S-reg Àtụ:S-bef Àtụ:S-ttl Àtụ:S-aft

Àtụ:S-end