Masa languages

Otú nke asụsụ ndị Chadic

 

Asụsụ Masa bụ otu asụsụ Chad nwere njikọ chiri anya nke ndịda ọdịda anyanwụ Chad na ugwu Cameroon

Asụsụ dezie

Asụsụ Masa edepụtara na Blench (2006) bụ:[1]

  • Ebe Ugwu
    • Massa (Masana)
    • ? Zumaya (†)
    • Ebe ndebe ihe ochie Azumeina
      • Ebe Ngosi Ihe Mgbe Ochie
      • Azumeina (Marba)
  • Ndịda
    • Mesmé
    • Ihe omuma nke mbu
      • Pévé
      • Ngeté-Herdé

A na-eji exonym Zime mee ihe maka Herdé, Ngeté, Pévé, na Mesmé. N'otu aka ahụ, Kaɗo bụ aha ọnụọgụgụ maka asụsụ Peve–Kaɗo, nke a na-akpọkwa abụọ n'ime ha Lamé.

Shryock (1997) dezie

Shryock (1997: 32) na-agbakọta asụsụ Masa dị ka:[2]

  • Zumaya
  • Ebe ugwu: Masa; Musey; Marba, Monogoy
  • Ndịda: Zime; Peve; Heɗe-Ngiɗe

Ọnụ ọgụgụ dezie

Ntụnyere nke ọnụọgụ n'asụsụ ọ bụla:[3]

Asụsụ 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Herdé (Zime) akaw hèwóɓ hīndʒìʔ fíɗíʔ Vaɬ kāŋɡīʔ sēɗā tʃɔ̀hòʔ Ihe na-egosi ɡùɓ
Marba (1) gị mbà Hyndí Fiɗí váɬ karɡéyá kíɗìzíyà ʔàklávándí ɬéŋá dóɡò
Marba (2) Gị onwe gị mbà Ọ bụ n'oge ahụ ka ọ na-eme Fiɗí Vaɬ Nkọwa okwu sìdìzìjá klàvàndì Akara dòk / dòɡò
Masana (Massa) Kpọ, gị, gị màʔ Ọ bụ n'oge ahụ ka ọ na-eme Ọkpụkpụ ahụ Vaɬ kàrɡìjà sìjàdì ɡlàndí Shaanè Dolòk
Mesme (Zime) ɗāw musik̀ɓ hīndì Fiɗí n'afọ ndị ọzọ kandī sēɗā tʃɔ̃hō̃ tɛ̄rfīɗɛ̄w ɡùɓ / ɡùp
Ebe Ngosi Ihe Mgbe Ochie (1) iri na abụọ Alaka Hyndí Obi abụọ fàɬ karɡìyá Kiddísìyá kálvàndì ɬèŋŋè dòɡò
Ebe Ngosi Ihe Mgbe Ochie (2) iri na abụọ mbà Ọ bụ ezie na ọ bụ Obi abụọ Vaɬ kàrɡìjá Nwaanyị ahụ Kalvandi Shaanè dòk / dòɡò
Onye mmehie (1) ɗaw hoɓ hínjiʔ N'oge a na-adịghị anya váɬ kánkiʔ syéɗaʔ * tsóhoʔ tʃéfaɗew ɡuɓ
Pévé (2) ɗao hwōɓ hínjī fúɗī vātl Kánkí Ọ bụ n'oge gara aga tʃóhō tʃéfāɗēo ɡwúɓ

Hụkwa dezie

Ihe odide dezie

  1. Blench, 2006. The Afro-Asiatic Languages: Classification and Reference List (ms)
  2. Shryock, Aaron. 1997. The classification of the Masa group of languages. Studies in African Linguistics 26(1): 29‒62.
  3. Chan (2019). The Afro-Asiatic Language Phylum. Numeral Systems of the World's Languages.

Njikọ mpụga dezie