Mai-Mai
Af- Mai-Mai
Spoken in: Somalia; significant communities in Ethiopia, Kenya, North America, and Yemen.
Total speakers: 9.3 million in Somalia
Language family: Tafrusyawit
 Cushitic
  Lowland East
   Somali
    Mai-MaiÀtụ:Infobox Language/scriptÀtụ:Infobox Language/official
Language codes
ISO 639-1: none
ISO 639-2:
ISO 639-3: ymm

Mai-Mai, nke a na-asụgharịkarị Maay Maay (nke a makwaara dị ka Af-Maay, Af-Maymay, ma ọ bụ naanị Maay; a naghị ejikarị mkpụrụ okwu Mai-Mai eme ihe mana a na-asụkarị ya), so na ya. Somali nke alaka Cushitic nke ezinụlọ Afro-Asiatic.[1] A na-asụkarị ya na Somalia na mpaghara ndị dị nso na Etiopia na Kenya. Na Somalia, a na-asụ ya na steeti South West, Jubaland steeti na Banadir. Ọ bụ otu n'ime isi olumba abụọ nkeasụsụ Somali.[2]

Nchịkọta dezie

E kewara ụdị asụsụ Somali dị iche iche ụzọ atọ: Northern, Benaadir na Maay. Northern Somali (ma ọ bụ Northern-Central Somali) bụ ntọala maka Standard Somali.

Maay bụ nke ndị Digil na Mirifle (Rahanweyn) na-asụkarị na mpaghara ndịda Somalia, ọkachasị na South West. Ebe a na-asụ ya na-agbasa site n'ókè ndịda ọdịda anyanwụ ya na Etiopia ruo mpaghara dị nso n'ụsọ oké osimiri n'etiti Mogadishu na Kismayo, gụnyere obodo Baidoa.[3] Maay na Northern Somali ma ọ bụ Benadir enweghị nghọta, ọ dịkwa iche na nhazi ahịrịokwu na phonology.[4] A naghị ejikarị ya eme ihe na agụmakwụkwọ ma ọ bụ mgbasa ozi. Otú ọ dị, ndị na-asụ Maay na-ejikarị Standard Somali dị ka asụsụ.[3] A na-amụta ya site na nkwukọrịta ọha na eze, mbata n'ime, na ime obodo.[4]

Ọ bụ ezie na ndị ọkà mmụta gara aga nọgidere na-eche na Maay enweghị nghọta na Northern Somali, e mere ya na-enweghị nwale ya. Nnyocha Deqa Hassan mere n'oge na-adịbeghị anya nwalere nghọta n'etiti ndị na-asụ Af-Maay na Af-Maxaa (Northern Somali).

Nnyocha ahụ chọpụtara na Af-Maay nwere nghọta nke ọma na Af-Maxaa (Ndị na-ekwu okwu ugwu) yana nghọta na-abawanye na nghọta Standard Somali. Nke pụtara nghọta maka ọkọlọtọ Somali (Northern Somali) na-abawanye ohere ịghọta Af-Maay. Nke a bụ ihe kacha mkpa n'asụsụ dị iche iche jikọtara asụsụ abụọ ahụ ọnụ. Ya mere a na-ekewa Af-Maay dị ka olumba Ụdị 5 maka akụkọ ọdịnala na-agbasawanye nke ya na ndị ọkà okwu Af-Maịkọ na-akọwapụta ntakịrị nghọta ya.

Asụsụ dezie

Ọmụmụ ụdaolu dezie

Mkpụrụ okwu dezie

Akụkụ abụọ Ezé egbugbere ọnụ<br id="mwRA"><br><br><br> Ezé ezé Alveolar Ọkpụkpụ akpịrị<br id="mwSw"><br><br><br> Palatal Velar Ọkụ
Kwụsị enweghị olu p t k ʔ
kwuru okwu b d ɡ
implosive ɗ ʼj ɠ
Africate
Ihe na-esiri ike β f ð s ʃ [ɣ] h
Ụgbọ imi m n ɲ [ŋ]
Rhotic r
Akụkụ l
Ihe atụ w j

Consonant imi na-aga n'ihu a /n/ ụda ga-adị ka ụda [ŋ] mgbe niile. A [ɣ] ụda bụ ihe intervocalic allophone nke /ɡ/.

N'ihu Central Nlaghachi
N'akụkụ i iː u uː
N'etiti e eː o oː
Emeghe a aː
 
Onye Britain na-amụ banyere agbụrụ Virginia Luling onye dere ọtụtụ ihe gbasara asụsụ Maay na uri

Maay Maay na-egosipụta ọnụ ọgụgụ dị ukwuu nke epenthesis, na-etinye ụdaume etiti ma ọ bụ nke dị elu iji kewaa ụyọkọ ụdaume. Ogologo ụdaume dị iche; obere ụzọ abụọ dị ka bur ' ntụ ọka' na buur 'ugwu' na-agba akaebe.

Maay Maay bụ ihe na-agwụ ike. O nwere ụdị ngwaa dị mgbagwoju anya, na-atụgharị ma ọ dịkarịa ala maka ihe dị egwu / akụkụ na mmadụ / ọnụọgụ nke ma isiokwu na ihe. Enwekwara nganiihu na-egosi mgbaghara. Na mgbakwunye, ngwaa na-egosipụta morphology ewepụtara, gụnyere ihe kpatara na ngwa. Ngụkọta ọnụ ọgụgụ na-agụnye mgbakwunye mkpezi, nke ụdị ya dabere na okike nke aha isi, yana suffixes nwere.

Maay Maay na-egosipụta usoro okwu SVO na SOV, o doro anya na ọ dị iche iche n'efu. Mgbe ihe ahụ bụ postverbal, prefix maay na-apụta na ngwaa. N'ime ahịrịokwu aha, aha isi bụ nke mbụ. Possessors, adjectives na ụfọdụ quantifiers siri ike na-agbaso aha isi. Nọmba na ọnụọgụ a na-amaghị ama na-ebute aha isi.

Maay jigidere omenala ọnụ na uri na-akpali akpali nke dị iche na ụdị ugwu ama ama karịa. N'ebe ndịda Somalia, onye na-ede uri na onye na-agụ akwụkwọ ga-abụ otu. Ọkachamara ethnology nke Britain bụ Virginia Luling kwuru n'oge ọ gara Afgooye na a ga-atụgharị uri ma gụọ ya n'otu oge na-enweghị nkwadebe mbụ. Ndị na-ede uri ma ọ bụ Laashin dabere na amamihe ha na ebe nchekwa ha wee wuo uri mara mma ma mee ndị na-ege ntị ụtọ.

Geledi Laashins n'oge Luling nọrọ na Afgooye n'afọ 1989 bụrụ abụ banyere nsogbu zuru ohi ala nke gọọmentị Somalia. A gwara Sultan n'ime uri ndị a ka o nyere obodo aka ma chetara ndị nna nna ya Gobroon nke ọtụtụ narị afọ gara aga.[5]

Egwu mgbe ahụ, iwu abụghị iwu a bụ nke onye ndu Laashins of Afgooye, Hiraabey, Muuse Cusmaan na Abukar Cali Goitow na ndị ọzọ mere, gwara onye isi ugbu a Sultan Subuge. Ọ kpalitere ncheta nke Geledi Sultanate dị ike nke afọ gara aga ma bụrụkwa ọdịiche dị ukwuu na ọnọdụ ha ugbu a.Here the richest selection of the poem Àtụ:Verse translation

  1. Unraveling Somalia: Race, Class, and the Legacy of Slavery - Page 67
  2. The Shaping of Somali Society Reconstructing the History of a Pastoral People, 1600-1900 Page 23
  3. 3.0 3.1 Saeed (1999). Somali. Amsterdam: John Benjamins. ISBN 1-55619-224-X. 
  4. 4.0 4.1 Maay - A language of Somalia. Ethnologue. Retrieved on 7 May 2013.
  5. Luling (1996). "'The Law Then Was Not This Law': Past and Present in Extemporized Verse at a Southern Somali Festival". African Languages and Cultures. Supplement No. 3: 213-228. 
  6. Luling, Virginia (1996). "'The Law Then Was Not This Law': Past and Present in Extemporized Verse at a Southern Somali Festival". African Languages and Cultures. Supplement. No. 3: 213–228.

Njikọ mpụga dezie

Àtụ:Languages of SomaliaÀtụ:Cushitic languages