Julienne Keutcha
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịKameroon Dezie
Aha enyereJulienne Dezie
aha ezinụlọ yaKeutcha Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya21 Ọktoba 1924 Dezie
Ebe ọmụmụKameroon Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya2000 Dezie
Dị/nwunyeJean Keutcha Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Dezie
Ọkwá o jiMember of the National Assembly of Cameroon Dezie

Julienne Keutcha (21 Ọktoba, na afọ 1924, 2000) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Cameroon. N'afọ 1960, ọ bụ nwanyị mbụ a họpụtara na National Assembly nke French Cameroon.

Akụkọ ndụ dezie

A mụrụ Keutcha na afọ 1924 n'obodo nta Ngwatta dị nso na Santchou.[1] Ọ gụsịrị akwụkwọ na ụlọ akwụkwọ ịma mma na Paris, wee ghọọ onye na-elekọta ụmụaka.[2] Ọ lụrụ Jean Keutcha, onye mechara bụrụ minista na onye nnọchi anya.[1]

Ọ bụ onye na-azọ ọkwa na ntuli aka ndị omeiwu nke afọ 1960 wee bụrụ nwanyị mbụ a họpụtara na National Assembly. Ọ nọgidere n'ọchịchị ruo n'afọ 1972. N'oge ọ nọ na nzuko omeiwu ọ bụ odeakwụkwọ nke Bureau ma nọrọ na Kọmitii Na-ahụ Maka Ihe Ndị Na-eme ná Mba Ọzọ.[1] Ọ ghọkwara onye otu ụlọ ọrụ nke Cameroon National Union ma bụrụ naanị nwanyị so na kọmitii ahụ n'oge ahụ.[3]

Ọ nwụrụ n'afọ 2000.[2]

Ebenside dezie

  1. 1.0 1.1 1.2 Les 50 femmes des 50 dernières annés (25) KEUTCHA Julienne Ici Cameroon
  2. 2.0 2.1 The Founding Mothers Focus International
  3. Mark Dike DeLancey, Mark W. Delancey & Rebecca Neh Mbuh (2019) Historical Dictionary of the Republic of Cameroon p291