Ọbanife:Ukabia/SB: Ọdịiche dị n'etiti nyochagharị

Content deleted Content added
Ukabia (ṅkátá | mmetara)
No edit summary
Ukabia (ṅkátá | mmetara)
No edit summary
Ahiri 1:
[[File:Heterodontosaurus_tucki_cast_-_University_of_California_Museum_of_Paleontology_-_Berkeley,_CA_-_DSC04696.JPG|thumb|Ọmama ǹnyot'ùdì SAM-PK-K1332, siri [[ọgwaụ̀zọ̀zì m̀mụ̀zù California ǹkè Mmụ̀maagụgboo]].]]
'''''Ngwèrèegwùezeichè''''' (''Heterodontosaurus'') bụ̀ anụ òtù [[òkèagbụ̀rụ]] ǹkè [[ngwèrèegwù]] àdịngwèrèegwùezeichè ǹke biri nà [[ogèjura gboo]], bụrụ ogè garaàga ruru afọ̀ 200–190 ndè. Òkèùdì naanị kà ha mà, '''''ngwèrèegwùezeichè tucki''''', bụ̀ ǹke ha tụ̀rụ̀ ahà nà afọ̀ 1962 màkà nkonkoisi ya ha hụpụ̀tàrà nà [[Eluàlà Nledà]]. Ahà òkèagbụ̀rụ â pụ̀tàtà "ngwèrè eze ichè", nà nkwutere n'a pụichè, ndoroeze dị ezeichè, ezeichè; [[ahà òkèùdìndụ̀]] tòrò G. C. Tuck, onye kwadoro ndị nhụpụ̀ta. Ǹnyot'ùdì fọ̀rọ̀ ǹke ha chọpụ̀tàrà kem̀gbè, mà mkpịsịàhụ fọtụrụ ọ gàrị zu èzu, ǹke ha chọpụ̀tàrà nà afọ̀ 1966.
 
Mà ọ bụrụ nà ngwèrèegwù â gbàrà mkpụmkpụ, Ngwèrèegwùezeichè bụ̀rụ̀ otù anụ kara ịgb'agba nà àhụ nà ikwu òkèùdì ya, ya bụrụ o rùrù ihe wabàrà 1.18 m (3.9 ft) nà ịhẹ nwer'ike ị dị kà 1.75 m (5.7 ft) nà imi ogo ya, nà o sìrìesì ruru ịhẹ wabàrà 2 nà kg 10 (lb 4.4 nà 22.0). Ahụ̀ ya dị̀ mkpụmkpụ ọdụ̀ ya dị ogologo. Theogwèụkwụihu five-fingeredya forelimbsmkpịsị wereìse longgbàrà andogologo relativelysimara robustya ike, whereasya thepụrụ hind-limbs wereokwu long,ọ̀zọ nà ogwèụkwụàzụ ya gbàrà slenderogologo, anddị hadǹgàǹgà, nwerere fourmkpịsịụkwụ toesànọ. TheNkonkoisi skulltisàrà was elongatedogologo, narrowdị warawara, andkwụrụ triangular whennkọkwụàtọ viewedm̀gbè fromịnyotu theya side.si Theakụ̀kụ̀ frontya. of theihu jawsàlààgbà wereya coveredmajùrù inọ̀tụ̀tụ̀ adị horny beakm̀pì. ItO hadnwèrèrè threeeze typesùdì of teethàtọ; in theelu upperàgbà jaw,ya small,dị̀ incisor-likeeze teethntàkịrị weredị followed byeze long,ihu canine-likeya tusks.dị̀kọ̀tà Aya gap dividedòpìimi dị kà eze akpùrùgada. theÒhèrè tuskswàrà fromọdụ theya chisel-like "eze ǹtì" dị kà ọkị̀rị̀kà.
 
Ngwèrèegwùezeichè bụ̀ ònyereahà nà ahà n'e wu nà ikwu òkèagbụ̀rụ ịhẹàdịngwèrèegwùezeichè. Ikwu â kà h'e wèrè kà oneǹke ofàgbaragboo the mostòtù primitiveọ̀nọ̀dụ̀ or basalime groupsusòrò withinǹke thengwèrèegwù orderukwùnnụ̀nụ̀. ofE ornithischianwezùga dinosaurs.ọdụ Inukwu spiteya, ofngwèrèegwùezeichè thebụ̀ largeịhẹ tusksh'e chèrè ọ bụ̀ anụ òriahịhịa, ngwèrèegwùezeichè is thought tobụrụ haveịhẹ beenọbụ̀là herbivorous,ọ gà ora atbụbụ leastanụ omnivorousòriịhẹǹcha. ThoughEwezuga it wasm̀bụ formerlyh'e thoughtchèrè tosị̀ haveo beennwèrè capableike ofujeje quadrupedal locomotionụkwụànọ, ith'e ischà nowùgbù thoughtâ to haveà beenjèrèrè bipedalijè [[òjenàụkwụàbụọ]]. ToothỊkwabàchì replacementeze wasdị̀ sporadicgharaghara and notò continuoussojèkwàzị̀ nà ihu, unlikeǹkè itsadịghị̀ relativeskà ikwu ya. AtÒkèagbụ̀rụ leastàdịngwèrèegwùezeichè fourǹke otherdị heterodontosaurid generaànọ aredịrịrị knownm'ọ frombụrụ theịhẹ sameọbụlà geologicalbụ̀ formationsịhẹ asha mà kà ''ngwèrèegwùezeichè'' siri mkpụrụkọta nnyomụàlà.