Igwe Josiah Orizu nke Abụọ

  Igwe Josiah Nnaji Orizu nke Abụọ (1902-1962) bụ Obi nke iri na itoolu nke Otolo na Igwe nke[1][2] alaeze Nnewi.[2] Ọ natara oche nke Nnewi na 1924 mgbe nna ya nwụsịrị. Ọ bụ onye otu Nnofo Royal na onye nọchiri nna ya Igwe Orizu I (Eze Ugbonyamba),[3]

Ọ bụ nwanne nwoke nke onye isi oche nke mbụ nke Senate na onye isi oche na-anọchite anya Naịjirịa, Prince Nwafor Orizu na nna Igwe Kenneth Onyeneke Orizu III onye nọchiri ya.

Oge ọ malitere dezie

Igwe Josiah Orizu zụlitere ozi ala ọzọ siri ike dị ka onye nlekọta nke Reverend Ibeneme nke Obosi. Agụmakwụkwọ mbụ ya malitere na Primary School Arondizuogu . O mechara gaa C.M.S Central School, Nkwo-Nnewi ebe o si gaa Hope Waddell Training institute, Calabar, ebe ọ nọrọ ruo 1924. A kpọrọ ya ọzọ n'ụlọ na 1924 mgbe nna ya, Igwe Orizu I nwụrụ. E chiri ya eze n'otu afọ ahụ na Igwe nke iri na itoolu nke Nnewi.

Ọchịchị dezie

N'oge ọchịchị ya, Igwe Josiah Orizu nke Abụọ ji obi ike gawa ọrụ mmemme mmepe obodo.[3]

  1. Ọ malitere site na ụlọ ọgwụ dị n'obí eze ebe a na-agwọ ndị ọrịa n'efu.
  2. Ọ dọtara ndị na-ahụ maka ego na Nnewi Postal Agency nke ụlọ ọrụ post ọgbara ọhụrụ sochiri na 1951.
  3. Na-arụ ọrụ na nkwado nke Nnewi patriotic Association; Igwe wetara ọtụtụ mgbanwe mpaghara nke gụnyere ịnakwere ejima. E guzobekwara ụlọ ọgwụ ọgwụgwọ ekpenta na yaws na ókè Nnewi-Amichi.
  4. Ọ rụkwara ọrụ dị ka onye isi oche nke ụlọ ikpe omenala nke mpaghara Nnewi (Agbaja) ruo ọtụtụ afọ ma bụrụ onye otu omenala nke kansụl mpaghara ndịda Onitsha ruo mgbe ọ nwụrụ.
  5. Ọchịchị ndị Britain na-achị n'okpuru ọchịchị ya kwadoro ụlọ ọgwụ ahụ dị na Eme.
  6. Ọ kwadoro omenala na omenala Nnewi n'agbanyeghị nkwenye siri ike nke Ndị Kraịst. Nke a dugara na emume mbụ nke emume yam mbụ na NNewi na 1932 nke a maara dị ka Afia-Olu. Tupu mgbe ahụ, ọ bụ naanị Uruagu na-eme emume ahụ.
  7. Site na nkwado zuru oke nke ndị Obis atọ ndị ọzọ, e wuru okporo ụzọ ndị isi na-eduga n'akụkụ anọ nke Nnewi site n'enyemaka nke nchịkwa ala.

N'oge ọchịchị ya, Nnewi hụrụ ọtụtụ ọrụ mmepe a na-ahụtụbeghị mbụ, gụnyere nguzobe ụlọ akwụkwọ praịmarị 20, kọleji abụọ na-enye ndị nkuzi ọzụzụ, ụlọ akwụkwọ sekọndrị atọ, post ọfịs na ụlọ ọgwụ gọọmentị.

Ọ bụ onye isi oche mbụ nke nzukọ Eastern Chiefs nke e guzobere n'obí ya na Nnewi na 1952. A họpụtara Igwe Orizu nke Abụọ ka ọ bụrụ onye isi nke Eastern House n'afọ 1959 n'oge nnwere onwe Naịjirịa. N'afọ 1960, ọ ghọrọ onye otu ntọala nke ụlọ ndị isi nke Ọwụwa Anyanwụ.[4]

Ezinụlọ dezie

Ruo mgbe ọ nwụrụ na 1962, Josiah Orizu hapụrụ ya ka ọ lụọ ya arịrịọ ndị nwunye 15, ụmụ nwoke 61, ụmụ nwanyị 72 na ụmụ ụmụ 107.[3]

Ihe odide dezie

  1. Dr. John Okonkwo Alutu, Nnewi History (from the Earliest times to 1980/82),Fourth Dimension publishers
  2. 2.0 2.1 Onwutalobi. Nnewi Monarchy – The Official Nnewi City Portal. www.nnewi.info. Archived from the original on 2021-06-23. Retrieved on 2015-09-16.
  3. 3.0 3.1 3.2 Onwutalobi (3 September 2015). Igwe Josiah Nnaji Orizu II – The Official Nnewi City Portal. www.nnewi.info. Archived from the original on 2022-09-25. Retrieved on 2015-09-16.Onwutalobi, Anthony-Claret (3 September 2015). . www.nnewi.info. Retrieved 2015-09-16.
  4. Onwutalobi. History of Otolo Nnewi by Anthony-Claret Onwutalobi. Retrieved on 2015-09-16.

Njikọ mpụga dezie