Germaine Acogny
Mmádu
ụdịekerenwanyị Dezie
mba o sịSenegal, France Dezie
Aha enyereGermaine Dezie
aha ezinụlọ yaAcogny Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya28 Mee 1944 Dezie
Ebe ọmụmụPorto-Novo Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaFrench language Dezie
Ọrụ ọ na-arụogba egwu, pedagogue Dezie
Ebe ọrụToubab Dialaw, Paris Dezie
oge ọrụ ya (mmalite)1968 Dezie
Ọrụ ama amaL'Ecole des Sables Dezie
Ihe nriteKnight of the National Order of the Lion, Knight of the National Order of Merit, Officer of Arts and Letters, Bessie Award Dezie
akwụkwọ faịlụ naSAPA Foundation, Swiss Archive of the Performing Arts Dezie

Germaine Acogny (amụrụ n'afọ 1944), bụ onye Senegal na-agba egwu na onye na-ede egwu. Ọ bụ ya na-ahụ maka ịzụlite "African Dance", yana ịmepụta ọtụtụ ụlọ akwụkwọ ịgba egwú na France na Senegal. Mba abụọ ahụ achọtala ya mma, gụnyere ịbụ onye ọrụ nke Ordre des Arts et des Lettres na France, na Knight nke National Order of the Lion.

Mmalite ndụ dezie

A mụrụ ya na Benin n'afọ 1944 nye onye ọrụ gọọmentị Senegal, Germaine Acogny bụkwa nwa ndị Yoruba site na nne nne ya. Mgbe ọ dị afọ iri, ezinụlọ ahụ kwagara Dakar, Senegal, ebe ọ nọrọ oge nwata fọdụrụ. Mgbe o gosipụtara ikike ebumpụta ụwa na ịgba egwú, o kpebiri ịchụso nke a dị ka ọrụ, kwaga France n'afọ ndi 1960s iji mụọ ịgba egwú na ballet nke oge a.

Ọrụ ịgba egwú dezie

Mgbe ọ laghachiri Senegal, ọ malitere ịkụzi ịgba egwú n'ógbè ahụ, ma na nzuzo ma dị ka akụkụ nke usoro agụmakwụkwọ sekọndrị mpaghara ahụ. N'oge a, ọ mepụtara ụdị ọhụrụ, nke ọ ga-emecha kpọọ "igba egwu Afrịka". Mgbe ọ na-agba egwu na uri Femme Noir, Femme Nu, ọ bịarutere n'uche onye edemede - Onye isi ala Léopold Sédar Senghor nke Senegal. Mgbe ọ ghọtara na ha nwere ọchịchọ yiri nke ahụ maka njirimara na ọdịbendị Afrịka, o zigara ya ka ya na onye na-ede ihe nkiri Maurice Béjart rụọ ọrụ na Brussels, Belgium. Site n'enyemaka nke Senghor na Béjart, o guzobere Mudra Afrique, ụlọ akwụkwọ ịgba egwú na 1977.[1]

Ọ bụ ezie na Béjart malitere usoro mmụta, nke gụnyere usoro ịgba egwu nke oge a nke Acogny. O mechara were ndị nkuzi na-akuzi ịgba egwú ndị ọzọ site na United States ma gbalịa iweghara akụkụ Acogny nke usoro mmụta ahụ; o zutere ya ma chọọ ka e mee ya naanị onye nduzi ụlọ akwụkwọ ahụ kama. O kwetara, ọ jikọtakwara ọrụ nke ndị nkuzi mba ọzọ na nke ya n'ime ụlọ akwụkwọ ahụ. Ọ gara n'ihu na-azụlite ịgba egwu Africa dị ka ngwakọta na-aga n'ihu n'etiti ụdị ọdịda anyanwụ nke oge a na usoro ọdịnala Africa. N'afọ 1980, o dere ma bipụta Danse Africaine (African Dance), nke setịpụrụ ụkpụrụ maka ịgba egwu Senegalese. Ọ hapụrụ Mudra Afrique n'afọ 1982.[1]

Afọ atọ ka e mesịrị, o guzobere Studio Ecole Ballet Theatre na Toulouse, France, ya na di ya Helmut Vogt. Ọ laghachiri Senegal n'afọ 1995, wee mepee ụlọ akwụkwọ ịgba egwú l'Ecole des Sables n'ebe ahụ afọ atọ ka e mesịrị. O tinyere ndị obodo ahụ n'ime ihe ngosi ahụ, ebe ụlọ ọrụ ahụ dị n'èzí na-ele anya n'oké osimiri. N'otu oge ahụ ụlọ akwụkwọ ọhụrụ ahụ meghere, ọ malitere iso ndị na-eme ihe nkiri mba ofesi dị ka Susanne Linke na Kota Yamasaki na ụlọ ọrụ ya Jant-Bi rụkọọ ọrụ iji mepụta egwu awa atọ maka ihe ngosi mgbede. N'etiti afọ 1997 na 2000, ọ bụ onye nduzi nka nke ngalaba Dance nke Afrique en Creation nke dị na Paris.[1]

Na Febụwarị 17, 2021, ọ natara ọdụm ọla edo maka ịgba egwu site na Venice Biennale.

Ihe nrite dezie

  • Chevalier nke Order of Merit (France) [1]
  • Onye isi nke Ordre des Arts et des Lettres (France) [1]
  • Knight nke National Order of the Lion (Senegal) [1]
  • Foundation for Contemporary Arts Onyinye ndị na-ese ihe (2004)[2]
  • Ọdụm ọla edo maka ịgba egwu site na Venice Biennale (2021).

Ebensidee dezie

  1. 1.0 1.1 1.2 Germaine Acogny. Foundation for Contemporary Arts. Retrieved on 21 October 2016.
  2. Germaine Acogny :: Foundation for Contemporary Arts. www.foundationforcontemporaryarts.org. Retrieved on 2018-04-19.

 

Njikọ mpụga dezie