Eugene Francis "Gene" Whelan, PC, OC, CD, PAg ((1924-07-11) July 11, 1924 - (2013-02-19) February 19, 2013) bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị Canada, nọrọ na House of Commons site na 1962 ruo 1984, na Senate site na 1996 ruo 1999. Ọ bụkwa Minista nke Ọrụ Ugbo n'okpuru Pierre Trudeau site na 1972 ruo 1984, wee bụrụ otu n'ime ndị ndọrọ ndọrọ ọchịchị a ma ama na Canada.[1] N'oge ọrụ ya, ọ ga-ezute Queen Elizabeth nke Abụọ, nyere Canada aka imeri onye isi ala US Richard Nixon na "emeghe" China, ma rụọ ọrụ na-akpali akpali na ọdịda nke Iron Curtain na njedebe nke Agha Nzuzo.[2] N'akwụkwọ akụkọ ozugbo ọ nwụsịrị, Windsor Star kwuru, sị:

 

A maara Whelan mgbe niile dị ka onye na-eme ihe ike. Ọ hụrụ n'anya ịnya isi,

 

Mgbe ọ mara ọkwa na ọ na-azọ ọkwa onye ndu Liberal na 1984, o kwuru, sị:

 

Afọ ndị mbụ dezie

A mụrụ Eugene Whelan na Amherstburg, Ontario, n'etiti ụmụ itoolu nke ndị ọrụ ugbo Irish-Canada Charles B. Whelan Na Frances L. Kelly mụrụ.[3][4] Ọ gụrụ akwụkwọ na Windsor na Walkerville. Mgbe ọ dị afọ iri na isii, Whelan hapụrụ ụlọ akwụkwọ ma rụọ ọrụ nwa oge dị ka onye na-agbanye ọkụ na onye na-eme ngwá ọrụ na onye na'ime[3] ya tupu ọ laghachi n'ọrụ ugbo.[5]

N'afọ 1960, Whelan lụrụ Elizabeth Pollinger ma ha nwere ezinụlọ. Otu nwa nwanyị banyere na ndọrọ ndọrọ ọchịchị (lee Ezinụlọ n'okpuru). Nwanne ya nwoke Edward Charles Whelan biri na Saskatchewan. Ọ banyere na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, a họpụtara ya ma na-eje ozi na Nzukọ Ndị Omeiwu nke Saskatchewan.

Ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị dezie

Usòrò:Gray-whelan-martin-elect-1962.jpg
Whelan (n'etiti), nke e sere ya na ndị omeiwu ibe ya Herb Gray na Paul Martin na 1962.

Whelan banyere na ndọrọ ndọrọ ọchịchị obodo mgbe ọ dị afọ iri abụọ na otu ma merie na ntuli aka maka ụlọ akwụkwọ dị iche iche nke Anderdon Township, nke na-elekọta ụlọ akwụkwọ Katọlik.[2][5] A họpụtara ya ọzọ dị ka onye kansụl ma mesịa bụrụ onye isi nke kansụl obodo, ọ ghọrọ onye nlekọta nke kansụল Essex County na 1962.[6] Ọ gbara ọsọ n'enweghị ihe ịga nke ọma maka oche na nzukọ Ontario na 1959.

N'oge ahụ, ọ kwadoro onwe ya dị ka onye ọrụ ugbo ma bụrụ onye na-arụsi ọrụ ike n'ihe gbasara ugbo na otu. Ọ ghọrọ onye nduzi na onye isi oche nke Harrow Farmer's Co-operative, jere ozi na bọọdụ United Co-operatives of Ontario na Co-operators Insurance Company, ọ bụkwa onye guzobere Ontario Wheat Producers' Marketing Board na Ontario Federation of Agriculture.[7]

Whelan nwetara oche na House of Commons na ntuli aka nke afọ 1962, na-anọchite anya ndịda ọdịda anyanwụ Ontario nke Essex, ma nwee ya ruo mgbe ọ lara ezumike nká na 1984. Whelan gbara ọsọ iji nọchie Trudeau na nzukọ ndị isi Liberal nke afọ 1984, mana ọ bịara n'ikpeazụ.[8] N'afọ 1996, Jean Chrétien họpụtara Whelan ka ọ bụrụ onye omeiwu, ọ rụkwara ọrụ n'ụlọ omebe iwu ruo mgbe ọ ruru afọ ezumike nká nke afọ 75 n'afọ 1999.[9]

Minista nke Ọrụ Ugbo dezie

N'afọ 1972, a họpụtara Whelan dị ka Minista nke Ọrụ Ugbo na kọmitii Pierre Trudeau, ma nọrọ n'ọkwa ahụ ruo mgbe Trudeau lara ezumike nká na 1984, ma e wezụga n'oge ọchịchị Joe Clark nke 1979-1980.

O chetara otu oge mgbe a jụrụ iru eru ya maka Minista:   Dị ka Minista, Whelan kwalitere ịgbatị nke bọọdụ ahịa mba - nke mbụ e mere site na ịmepụta Canadian Dairy Commission na 1970 - na àkwá na 1972, turkey na 1974, na ọkụkọ na 1978.[10] E debere ndị a n'okpuru nlekọta nke National Farm Products Council. Maka ngwaahịa ndị ahụ na-anọghị n'okpuru njikwa, ọ lụrụ ọgụ iji nọgide na-egwu egwuregwu n'ahịa ụwa n'oge mba ndị ọzọ kwadoro ngwaahịa ndị dị otú ahụ. O nwere ihe ịga nke ọma n'ime ka gọọmentị Canada nwekwuo nkwado ya maka ndị ọrụ ugbo, site na mmezigharị na Iwu Nkwado Ọrụ Ugbo[11][12] na iwebata Iwu Nkwụsị Ọdịda Anyanwụ.[10][12][13] N'afọ 1977, e wepụtara Iwu Ịkwụ ụgwọ maka Ihe ọkụkụ, nke na-enye ndị na-emepụta ihe na-achọ ịkwụ ụgwọ tupu oge eruo maka ihe ọkụkụ na-emebi emebi.[14] Ọ meghere ahịa na Soviet Union maka ọka wit nke Canada, ma guzobe iwu iji chebe ndị na-akụ mkpụrụ osisi na akwụkwọ nri site na mmebi iwu.[7] O gbochikwara ike nke Canadian Wheat Board, na-enye ohere ịzụ ahịa ọka na-eri nri na mpaghara dị iche iche.[10]

Asụsụ Bekee nke Whelan bụ nke siri ike, French ya adịghịkwa. O kwetara nke a n'ihu ọha, na-eti mkpu:   Whelan bụ otu n'ime ndị kacha mma Pierre Trudeau na-eme mkpọsa iwu. Otú ọ dị, n'afọ 1976, ndị ọrụ ugbo mmiri ara ehi na-ewe iwe na Quebec tụbara mmiri ara ehi a gwakọtara agwakọta na Whelan mgbe kansụl jụrụ ịnakwere enyemaka mmiri ara ehi iji kwụọ ụgwọ Whelan kwuru na ọjụjụ a nyere aka na ihe ịga nke ọma nke Parti Québécois na njem ime obodo nke ọdịda ahụ.[15]

Okpu Stetson ya na-acha akwụkwọ ndụ akwụkwọ ndụ ghọrọ ihe a ma ama ma hụ Whelan dị ka onye na-akwado ọrụ ugbo, na-eme ka ọ bụrụ onye na-ekwu okwu n'ụzọ doro anya (nke na-eme mgbe ụfọdụ).[16] N'ịzaghachi mkpesa ndị e mere banyere ọnụahịa nri, mgbe ọ chọrọ imesi ike uru dị mkpirikpi nke onye ọrụ ugbo, o kwuru, sị:  

Ihe na-akpali perestroika nke Russia dezie

N'oge ikpeazụ ya dị ka Minista nke Ọrụ Ugbo, Whelan ghọrọ ezigbo enyi Aleksandr Yakovlev, onye nnọchi anya USSR na Canada, ebe ndị ikom abụọ ahụ bụ ndị ọrụ ugbo siri ike. Mmekọrịta ahụ bịara dịkwuo nso nke na Pierre Trudeau kpọrọ ya iji nweta mmesi obi ike na Whelan ekwupụtaghị ihe nzuzo ọ bụla nke mba, ebe minista ahụ bụ onye otu kọmitii nchekwa nke Cabinet.[17] Mgbe Mikhail Gorbachev, Minista Ọrụ Ugbo nke Soviet n'oge ahụ, bịara Canada na 1983, Yakovlev jikọtara Gorbacheв na Whelan, onye haziri njem izu atọ gafee Canada maka ndị ọrụ Soviet abụọ ahụ, nke Whelan so n'onwe ya.

N'afọ 2013, Jean Chrétien chetara Whelan ka ọ na-ewebata Gorbachev na ndụ Canada mgbe njem ahụ bịara Windsor:   Na ngwụcha njem ahụ, ndị Whelans mere oriri nke ọma maka Gorbachev n'ụlọ ha Amherstburg n'uhuruchi nke 19 Mee 1983. Whelan na egbu oge ịbịa. N'ihe a na akpọ "njem nke gbanwere ụwa", Yakovlev na Gorbachev na eje ije n'ogige mkpụrụ osisi dị nso, na-agagharị n'etiti osisi na ubi ọka, soy na ọka wit gara aga, nwere mkparịta ụka siri ike, ma kpebie na ụzọ ochie na USSR ga akwụsị.[18][19]

Dị ka Yakovlev si kwuo, nke a bụ ebe a mụrụ perestroika, na 80% nke atụmatụ ya a tụlere mgbe ọ na eleta ugbo Whelan.[2][20][21]

N'ajụjụ ọnụ ọtụtụ afọ ka e mesịrị, Yakovlev chetara:  

Mgbasa ozi dezie

Whelan bụbu onye na elekọta Oge Ọrụ Ugbo na CFRA na Ottawa.[22]

Ntinye aha mba ụwa dezie

Ọ rụrụ ọrụ dị ka onye isi oche nke United Nations World Food Council site na 1983 ruo 1985.[1] A họpụtara Whelan dị ka onye nnọchi anya Canada na UN Food and Agriculture Organization (FAO) na Rome. Onye isi Progressive Conservative Party nke Canada bụ Brian Mulroney kwere nkwa ịkagbu nhọpụta ahụ ma ọ bụrụ na ọ bụrụ praịm minista. Mulroney meriri na ntuli aka nke afọ 1984, ma chetara Whelan dị ka otu n'ime ọrụ mbụ ya.[1]

Whelan sonyekwara na Agri-Energy Roundtable (AER), otu mba ụwa na abụghị nke gọọmentị nke mepụtara mkparịta ụka n'etiti mba ndị nwere nri na mba ndị nwere ike, ngalaba onwe ha, na ụlọ ọrụ dị iche iche. N'ịrụ ọrụ na US Senator Jennings Randolph (D-WV) - onye ọrụ ebere a ma ama- na Lord Harry Walston nke United Kingdom na ndị ọzọ, Whelan nyeere AER aka inweta nkwado United Nations na 1985. Whelan sonyeere Kọmitii Nsọpụrụ nke AER wee bụrụ osote onyeisi oche nke AER. N'ihi ya, ọ duziri ọtụtụ nzukọ mba ụwa na ngwụcha afọ 1980.

Nsọpụrụ dezie

  • N'afọ 1967, o nyere ya ihe nrite nke narị afọ nke Canada dị ka onye omeiwu nọ ọdụ.
  • N'afọ 1977, o nyere ụdị Canada nke Queen Elizabeth II Silver Jubilee Medal dị ka onye omeiwu nọ ọdụ.
  • N'abalị iri abụọ na asaa n'ọnwa Nọvemba n'afọ 1972, a ṅụrụ Whelan iyi dị ka onye otu Queen's Privy Council for Canada, na-enye ya prefix nsọpụrụ "The Honourable" na Post Nominal Letters "PC" maka ndụ.[23]
  • N'afọ 1976, e mere ya onye colonel nsọpụrụ nke 21st (Windsor) Service Battalion.[4]
  • N'afọ 1983, ọ natara Doctor of Laws site na Mahadum Windsor.[24]
  • N'afọ 1986, onyinye nnwere onwe sitere na Windsor-Detroit International Freedom Festival.[4]
  • N'afọ 1987, e mere ya onye isi nke Order of Canada, na-enye ya Post Nominal Letters "OC" maka ndụ ya.[25]
  • N'afọ 2001, a nabatara ya n'ime Ụlọ Nzukọ Ọrụ Ugbo nke Canada.[7]
  • N'afọ 2001, a nabatara ya n'ụlọ nzukọ Ontario Agricultural Hall of Fame.[26]
  • Onye otu ndụ nsọpụrụ nke Agricultural Institute of Canada na Ontario Institute of Agrologists.[4]
  • N'afọ 2002, e nyere ya ihe nrite Golden Jubilee nke Queen Elizabeth II nke Canada.[27]
  • N'afọ 2012, e nyere ya ihe nrite Diamond Jubilee nke Queen Elizabeth II nke Canada.[28]
  • E nyere ya ihe ịchọ mma nke ndị agha Canada maka afọ iri na abụọ ọ rụrụ ọrụ na ndị agha Canada dị ka onye na-asọpụrụ Colonel nke 21 (Windsor) Service Battalion. Nke a nyere ya Post Nominal Letters "CD" maka ndụ ya.
  • N'afọ 1984, a gbanwere aha ụlọ ọrụ Woodslee nke Agriculture and Agri-Food Canada's Greenhouse and Processing Crops Research Centre, nke dị na Woodslee, Ontario, dị ka Honorable Eugene F. Whelan Experimental Farm.[29]
  • N'afọ 2008, e weghachiri ụlọ nna nna Whelan, ebe[30] amụrụ Eugene, maka nchekwa na Canadian Transportation Museum na Historical Village na Essex, Ontario.[31][32]

Ezinụlọ dezie

Whelan na nwunye ya Elizabeth nwere ụmụ nwanyị atọ. Susan Whelan banyere na ndọrọ ndọrọ ọchịchị ma họpụta ya na House of Commons na 1993 na ịnyịnya ochie nke nna ya. N'afọ 2001, a họpụtara ya ka ọ bụrụ Minista na ahụ maka azụmahịa mba ụwa na ụlọ ọrụ Chrétien. A chụpụrụ ya na Cabinet na mgbanwe nke nchịkwa mgbe Paul Martin ghọrọ praịm minista.

Ọnwụ na olili ozu dezie

Ọ nwụrụ n'ụlọ ya na Amherstburg na Febụwarị 19, 2013, na-esote nsogbu sitere na ọrịa obi na ọrịa kansa eriri afọ.[3][8] E mere emume olili ozu ya na Febụwarị 23, 2013, na St. John The Baptist Church na Amherstburg, e lie ya n'ebe ili ozu chọọchị. Jean Chrétien, Herb Gray na Remo Mancini so n'ime ndị nyere otuto na ozi ahụ.[33]

Ihe ndekọ ntuli aka dezie

Essex South dezie

   

Essex-Windsor dezie

     

Ebe ndebe ihe ochie dezie

E nwere ego Eugene F. Whelan na Library and Archives Canada.[34]

Ihe odide dezie

  1. 1.0 1.1 1.2 "Former Liberal cabinet minister Eugene Whelan dead at 88", The Globe and Mail, February 20, 2013. Retrieved on February 20, 2013.
  2. 2.0 2.1 2.2 Trevor Wilhelm (February 20, 2013). 'He's just a great Canadian. Definitely one of the best'. Windsor Star. Retrieved on November 29, 2021.
  3. 3.0 3.1 3.2 Sandra Martin (March 2, 2013). Man in the green Stetson brought verve and sass to public life during Trudeau era. The Globe and Mail. Retrieved on November 29, 2021.
  4. 4.0 4.1 4.2 4.3 Eugene WHELAN: Obituary. Windsor Star. Retrieved on February 22, 2013.
  5. 5.0 5.1 Eugene Whelan's contribution to Canada remembered at funeral. Toronto Star (February 23, 2013). Retrieved on February 24, 2013.
  6. Johnson (1968). The Canadian Directory of Parliament 1867-1967. Public Archives of Canada. 
  7. 7.0 7.1 7.2 Hon. Eugene F. Whelan. Canadian Agricultural Hall of Fame. Archived from the original on November 29, 2021. Retrieved on November 29, 2021.
  8. 8.0 8.1 "Former agriculture minister Eugene Whelan dead at 88", CBC News, February 20, 2013. Retrieved on February 20, 2013.
  9. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named parl
  10. 10.0 10.1 10.2 Trudeau's iconic ag minister Eugene Whelan, 88. Alberta Farmer Express (20 February 2013). Retrieved on 21 February 2013.
  11. Agricultural Stabilization Act, R.S.C. 1970, c. A-9, as amended by S.C. 1974-75-76, c. 63
  12. 12.0 12.1 since replaced by the Farm Income Protection Act, S.C. 1991, c. 22
  13. Western Grain Stabilization Act, S.C. 1974-75-76, c. 87
  14. Advance Payments for Crops Act, now R.S.C., 1985, c. C-49
  15. (1998) Serving Agriculture: Canada's Ministers of Agriculture, 1867-1997. Internet Archive. ISBN 9780662639961. Retrieved on February 21, 2013. 
  16. "28 million rotten eggs", CBC. Retrieved on 2021-11-29.
  17. Gord Henderson (February 20, 2013). Eugene Whelan: Patriot with a passion. Windsor Star. Archived from the original on February 23, 2013. Retrieved on February 21, 2013.
  18. Brett Popplewell (March 28, 2010). How glasnost grew in Ontario. Toronto Star. Retrieved on November 29, 2021.
  19. David Hoffman (2009). The Dead Hand: The Untold Story of the Cold War Arms Race and its Dangerous Legacy. New York: Random House. ISBN 978-0-385-52437-7. 
  20. Whelan-Gorbachev meeting put Russia on path to democracy. Windsor Star (June 13, 2008). Archived from the original on June 13, 2014. Retrieved on February 20, 2013.
  21. Christopher Shulgan (2008). The Soviet Ambassador: The Making of the Radical Behind Perestroika. Toronto: McClelland and Stewart. ISBN 978-0-7710-7997-9. 
  22. Chris Holski (February 20, 2013). Former minister, CFRA personality Eugene Whelan passes away. CFRA. Retrieved on February 23, 2013.
  23. Members of the Queen's Privy Council for Canada. www.pco-bcp.gc.ca. Archived from the original on 2012-04-21.
  24. Honorary Degree by Convocation. University of Windsor. Archived from the original on February 20, 2011. Retrieved on February 20, 2013.
  25. Order of Canada citation. Retrieved on November 29, 2021.
  26. Hon. Eugene F. Whelan. Ontario Agricultural Hall of Fame. Archived from the original on April 7, 2013. Retrieved on February 21, 2013.
  27. Recipients (11 June 2018).
  28. Recipients (11 June 2018).
  29. Greenhouse and Processing Crops Research Centre: 100 years of agricultural research excellence. Agriculture and Agri-Food Canada. Retrieved on February 21, 2013.
  30. ctmhv.com/. ctmhv.com/ (2011-09-04). Retrieved on 2013-06-14.
  31. Village Picture 10. Ctmhv.com. Archived from the original on 2015-04-14. Retrieved on 2013-06-14.
  32. Jennifer Cranston (July 30, 2008). New addition at CTMHV. Essex Free Press. Archived from the original on November 29, 2021. Retrieved on November 29, 2021.
  33. Rebecca Wright (February 23, 2013). Chretien lightens mood at Whelan funeral. Windsor Star. Archived from the original on February 26, 2013. Retrieved on February 24, 2013.
  34. Eugene F. Whelan fonds, Library and Archives Canada.

Ịgụ ihe ọzọ dezie

Àtụ:CA-Ministers of AgricultureÀtụ:First Trudeau MinistryÀtụ:Second Trudeau Ministry