Edward Asafu-Adjaye

Edward Asafu-Adjaye
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịGhana, Gold Coast Colony Dezie
Aha enyereEdward Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya4 Julaị 1903 Dezie
Ebe ọmụmụCalabar Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya27 Febụwarị 1976 Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụOnye ndọrọ ndọrọ ọchịchị, onye ọka iwu Dezie
Ọkwá o jiMember of the 1st Parliament of the Gold Coast, Member of the 2nd Parliament of the Gold Coast Dezie
ebe agụmakwụkwọUniversity of London, Adisadel College Dezie
okpukpere chi/echiche ụwaOnye Kraịst Dezie

. [1]Sir Edward Okyere Asafu-Adjaye (1903 – 1976) bụ onye ọchịchọ Ghana, ọkaiwu na onye ọnọdụ mba.  Ọ bụ onye ọka iwu Ashanti mbụ na onye isi kọmishọna mbụ nke Ghana na Britain nwere ikike na France n'otu oge

Edward Asafu-Adjaye
Usòrò:Sir Edward Okyere Asafu-Adjaye.jpg
Asafu-Adjaye in August 1963.
Ghana High Commissioner to the United Kingdom
[[ Ambassador to Àtụ:CountryPrefixThe]]
PresidentDr. Kwame Nkrumah
Personal details
Born
Edward Okyere Asafu-Adjaye

(1903-07-14) 14 Julaị 1903
Calabar, Nigeria
Died27 Febụwarị 1976(1976-02-27) (aged 72)
EducationAdisadel College
Alma materUniversity of London
OccupationDiplomat

Ndụ mmalite na agụmakwụkwọ dezie

[2]A ọrụ ya na 14 Julaị 1903 na Calabar, Nigeria, ebe nna ya na-arụ ọrụ dị ka onye na-ere aha ama ama.  Mgbe ike ọgwụgwọ ọrụ azụmahịa ya na Calabar, nna ya;  Opanyin Asafu Adjaye butere ya na Kumasi ebe o bidoro akwukwo na Kumasi Government Boys School.  Site na ebe ahụ ọ gawara Adisadel College, Cape Coast ebe o mgbochi cambridge ya.  Ɔ gakwara na mahadum London .  N'ebe ahụ, ọ meri "Profumo Prize" maka ịbụ onye okaka mma na iwu, na-agba ọsọ ọrụ ya na ule ikpeazụ nke mahadum (LLB).

Ọrụ dezie

. [3] [2]Akpọrọ ya n' daawo dị na Temple Inner, United Kingdom na 1927, n'otu awụ ahụ ọ la ike na Gold Coast iji mee iwu.  Ọ sonyeere ụlọ ọrụ Sir Henley Kobina Coussey iji jeere nwa akwụkwọ iwu ya ozi, tupu ọ banye n'ahụ nke onwe ya.  O hiwere ụlọ nke ya: EOAsafu – Adjaye & Co na Accra na 1927. Ndị nwe ndị ahụ bụ isi na Kumasi site na 1934 ruo 1951. Ọ jere ozi na ụlọ ọrụ dị iche iche;  ọ jere ozi dịka onye isi ụlọ ọrụ Barclay's Bank (Ghana) Ltd, Mobil Oil (Ghana Ltd), Consolidated African Selection Trust Ltd., Onye isi oche nke African Liberal Council, onye otu Gọvanọ Executive Council nke Adisadel College na ọtụtụ ndị na-agba ụgbọ na otu otu.  ndị ọzọ.  ụlọ mahadum Ghana

Ọchịchị dezie

[2] [3]Mgbe oge ụfọdụ omume na-ahụ na ụkwụ na-egosi Gold Coast .  Ọ bụ onye mbụ dị ka onye ama ama nke Ashanti Kotoko Society na Ashanti Confederacy Council (ugbu a Asanteman Council) na 1934. Ọ bụ onye otu onye anya Gold Coast zutere onye Britain nke steeti maka ndị na-arụ ọrụ ahụ iji mee omume megide Iwu ọrụ.  Mmiri na Bill Sedition.  Ya, ya na Dr JB Danquah, ọrụ sere ìhè n'inweta ego Ashanti Colony Collaboration nke rụpụtara na 1946 Burns Constitution.  A nchọpụta ya dị ka onye otu kansụl ndị omebe iwu na 1946 na na 1951, a nchọpụta ya dị ka onye anya Asanteman.  N'otu awụ ahụ ọ rụkwara ọrụ na kabinet mbụ nke Dr. Kwame Nkrumah nke CPP nke 1951. N'afọ 1954, a chọpụtara ya ka ọ Minista ahia na ọrụ.

Nhọpụta na ọrụ nke mba ụwa dezie

N' mbadị ụwa, e mmetụta ya ka ọ nọchite anya ahụ obodo n'oge ọmụmụ nke King George VI na 1937 na Queen Queen nke United Kingdom ugbu a;  Queen Elizabeth II na 1953. O jere ozi na kọmitii United Nations na Ụzọ Udo.  Ọ rụkwara ọrụ na African Liberal Council.

Mgbe Ghana nwechara akwụkwọ onwe na 1957, adị ya onye isi kọmish mbụ na United Kingdom site n'aka Dr. Kwame Nkrumah .  Ihe omume mere ndị ka ọ pụta ìhè n'ọkwa ya n'ihe nkiri egwu a na-awakpo ya nke mere ndị gburu ụwa nke ọtụtụ ọrụ na ya;  na January 1959, Patrice Lumumba, praịm minista nke Democratic Republic of Congo, mgbasa na The Ritz Hotel, London na zutere Adjaye na ndị ọzọ na ụlọ oriri na ọṅụṅụ.  Ndị Mosleyites ihe omume ahụ, bụ ndị na-eche ihe ihe ndị ruuru mmadụ na Congo n'oge ahụ, nọmba n' ụlọ nkwari ahụ ahụ, na- akara dị ka "RAPERS OF CHILDREN - GO HOME" ma na- enye.  A wakporo Adjaye ka ọ na-ahụ na họtel ahụ, n'agbanyeghị na a na-eche na ọ bụ Lumumba hiere ụzọ.  Eze Nwanyị Elizabeth nke mbụ kwara ya mma na ụzọ maka mmezu ya na mpaghara ma n'ihu mba ụwa.

Na 1962 ọ bụ onye otu nwoke atọ (nke Sir Henry Wynn Parry na Justice Gopal Das Khosla nke India) kọmitii a maara dị ka Wynn-Parry Commission of Inquiry akara na 11 May 1962 iji ike ihe na-eme ihe ọgba aghara ike ndị mmepụta.  na Guyana nke mere na February 16, 1962, nke a ma ama na-eme ihe mere eme Guyana dị ka "Black Friday".

[4]Ọ bụkwa otu n'ime ndị otu anọ Alva Myrdal nke Sweden (onyeisi oche,) Josip Djerdja nke Yugoslavia (onye gbara arụkwaghịm na Group na March 1964), Ahmed Ould Sidi Baba nke Morocco na Sir.  Hugh Foot nke UK, onye ukwu UN bụ U Thant mgbaàmà ka ọ mgba mgbawa nke atumatu South Africa dị ka UN Security Council Resolution nke 4 December 1963 si dị [2] [3]

Ọnwụ dezie

Ọ nwụrụ na 27 February 1976. [2]

Ntụaka dezie