Dimitri Papadimos

Onye na-ese foto Greek
Dimitri Papadimos
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịGreece Dezie
aha n'asụsụ obodoΔημήτρης Παπαδήμος Dezie
Aha enyereDimitri Dezie
aha ezinụlọ yaPapadimos Dezie
ụbọchị ọmụmụ ya1 Mee 1918 Dezie
Ebe ọmụmụCairo Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya3 Mee 1994 Dezie
Ebe ọ nwụrụAtens Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaGreek Dezie
Ọrụ ọ na-arụosee foto Dezie
ikike nwebiisinka dị ka onye okikeỌrụ nwebiisinka chekwara Dezie

Dimitri Papadimos ( Greek; 1 Mee 1918 - 3 Mee 1994) bụ onye Gris na-ese foto.

Dimitri Papadimos 1918-1994

Ndụ mbido

dezie

A mụrụ Papadimos na Cairo, Egypt nke nne na nna Gris na 1918. [1] Nna ya sitere na Gris, Pelion, na nne ya si n'àgwàetiti Gris nke Imbros Mgbe ọ dị obere, Papadimos nwụnahụrụ ya ma nne na nna ya.

Ọrụ

dezie

Dimitri Papadimos zutere onye na-ese ụkpụrụ ụlọ Britain bụ Austen St. Barbe Harrison, na Cairo na njedebe 1930s [1] . N'afọ 1939, Austen Harrison zigara Papadimos ka ọ mụọ ihe nkiri sinima na Paris mana ntiwapụ nke Agha Ụwa nke Abụọ mere ka ọmụmụ ihe ya kwụsị. N'oge WWII, Papadimos jere ozi dị ka "Onye na-ese foto" [2] maka ndị agha Gris na-alụ ọgụ n'akụkụ ndị Allies. N'ime oge ọrụ ọkachamara ya, ọ zutere ọtụtụ ndị edemede Europe, gụnyere Robin Maugham, Patrick Balfour, 3rd Baron Kinross, AW Lawrence, Philip Sherrard, Francis Noel-Baker na ndị ọkà mmụta Arab dị ka Hassan Fathy ; ma bụrụ onye na-ese foto nyere aka n'ọtụtụ ọrụ ha (lee Akwụkwọ nwere foto Dimitri Papadimos).

 
Dimitri Papadimos dị ka onye na-ese foto, Athens 1944
 
Ihe ngosi foto Dimitri Papadimos na Athens 1949

Foto Papadimos gosipụtara ọtụtụ akwụkwọ akụkọ na akwụkwọ nke akwụkwọ njem, gụnyere Business & Finance, Tourism na Greece, Harper's Bazaar, La Famme Nouvelle, Loisirs, News of the World and Parade . [3] N'otu oge ahụ, o gosipụtara ọrụ ya na ihe ngosi, 1949-"Life and Landscape in the Middle East" British Institute, Cairo, 1950-"XIIeme Salon National de Photographie", Palais Khedive Ismail, Societe des Amis de l'Art, 1952 - "Ngosipụta Mondiale de la Photographie" Luzern Suisse tumadi na Cairo na Athens. [4] Ọ kwagara Atens na 1956. Ọ gara na Gris dum, site na Thrace ruo Krit, na-ese ala ahụ nke ukwuu. Na 1974, ụlọ obibi akwụkwọ "Olkos" bipụtara album ya Gris: omenala na-apụ n'anya . Na 1981, mbipụta nke abụọ nke album ya pụtara, nke ụlọ obibi akwụkwọ "Nea Synora" bipụtara. [5] O jikọrọ aka na Museum of Greek Folk Art na Hellenic Tourism Organisation (EOT) . Ọ ghọrọ njikọ na ọtụtụ ndị na-ese ihe, gụnyere Lawrence Durrell, Jean Cocteau, Austen St. Barbe Harrison, Patrick Leigh Fermor, Melina Mercouri, Robin Maugham, na Philip Sherrard na-ese foto ha na ọrụ ha. Ọ na-arụ ọrụ na mmepụta ihe nkiri, ma ndị Gris na ndị mba ọzọ dị ka Jules Dassin, ihe nkiri French nke 1957, Onye Ga-anwụrịrị, Phaedra, Carl Forman's The Guns of Navarone na Lawrence Durrell's film Mmụọ nke Ebe, akwụkwọ akụkọ BBC banyere Egypt. . Ọ dịrị ndụ afọ ikpeazụ nke ndụ ya, site na 1986 ruo ọnwụ ya, n'agwaetiti Spetses . Papadimos nwụrụ na Athens na 1994, ọ dị afọ 76.

Dimitri Papadimos Archive

dezie
  1. ELIA-The Hellemnic Literary. Dimitris Papadimos: Chronological Chart. Archived from the original on 2016-03-04. Retrieved on 2013-06-30.
  2. MIET - NATIONAL BANK OF GREECE CULTURAL FOUNDATION. Dimitris Papadimos:1918 - 1994. Retrieved on 2013-07-03. 
  3. Dimitri Papadimos, photos 1943-1980 List of published photos by Dimitri Papadimos in Greek and Foreign Magazines 1956-1992 (2011). Δημήτρης Παπαδήμος, ταξιδιώτης φωτογράφος. National Bank of Greece Cultural Foundation, 559–564. ISBN 978-960-250-482-6. Retrieved on 2013-07-09. 
  4. Dimitri Papadimos, photos 1943-1980 List of Dimitri Papadimos Exhibitions (2011). Δημήτρης Παπαδήμος, ταξιδιώτης φωτογράφος. National Bank of Greece Cultural Foundation. ISBN 978-960-250-482-6. Retrieved on 2013-07-09. 
  5. Dimitris Papadimos (1981). Greece: a vanishing culture. 

Enyere "Dimitri Papadimos Archive" [1] [2] na European League of Institutes of Arts (ELIA) - Hellenic Literary and Historical Archive, akụkụ nke National Bank of Greece Cultural Foundation (MIET) [3] n'oge n'oge mgbụsị akwụkwọ nke 1994, ọnwa ole na ole ka ọ nwụsịrị. Onyinye a sitere n'aka nwanyị di ya nwụrụ, Liana Papadimou na nwa ya nwoke Ioannis D.Papadimos (Yani), dịka ọchịchọ ya siri dị.

Eserese nke Papadimos

dezie

Akwụkwọ nwere foto Papadimos

dezie

Ntụaka

dezie
  1. MIET - National Bank Of Greece Cultural Foundation. The Dimitri Papadimos Archive. Retrieved on 2013-07-03. 
  2. ELIA-The Hellenic Literary. Photographer's Collections: The Papadimos Collection. Archived from the original on 2014-05-27. Retrieved on 2013-07-03.
  3. MIET - NATIONAL BANK OF GREECE CULTURAL FOUNDATION. Dimitris Papadimos Archive. Retrieved on 2013-07-03. 

Njikọ mpụga

dezie