Desmond Tutu
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịSouth Africa Dezie
aha n'asụsụ obodoDesmond Tutu Dezie
Aha ọmụmụDesmond Mpilo Tutu Dezie
Aha enyereDesmond Dezie
aha ezinụlọ yaTutu Dezie
aha otutuThe Arch Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya7 Ọktoba 1931 Dezie
Ebe ọmụmụMunsieville Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya26 Disemba 2021 Dezie
Ebe ọ nwụrụCape Town Dezie
Ụdị ọnwụeke na-akpata Dezie
ihe kpatara ọnwụprostate cancer Dezie
Ebe oliliSt. George's Cathedral Dezie
Dị/nwunyeNomalizo Leah Tutu Dezie
nwaMpho Andrea Tutu Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee, Afrikaans language, Asụsụ Xhosa, Tswana language, Sesotho Dezie
Asụsụ ọ na-edeBekee Dezie
onye were ọrụNational University of Lesotho Dezie
Ọkwá o jiAnglican Archbishop of Cape Town, Bishop of Johannesburg, bishop of Lesotho, general secretary Dezie
ebe agụmakwụkwọBates College, Hamilton College, University of South Africa, King's College London, St. Martin's School Dezie
prefix nsọpụrụThe Most Reverend Dezie
okpukpere chi/echiche ụwaAnglicanism Dezie
ahọpụtara makaNAACP Image Award for Outstanding Literary Work, Nonfiction Dezie
present in workLive and Let Live Dezie

Desmond Mpilo Tutu OMSG CH GCStJ (7 Ọktoba 1931 na 26 Disemba 2021) bụ bishọp Anglican nke South Africa na ọkà mmụta okpukpe, nke a maara maka ọrụ ya dịka onye na-emegide ịkpa ókè agbụrụ na onye na-ahụ maka ihe ndị ruuru mmadụ. Ọ bụ Bishọp nke Johannesburg site n'afọ 1985 ruo afọ 1986 wee bụrụ Achịbishọp of Cape Town site na 1986 ruo 1996, n'ọnọdụ abụọ ahụ bụ onye isi ojii Africa mbụ nwere ọnọdụ ahụ. Na nkà mmụta okpukpe, ọ chọrọ ijikọta echiche sitere na nkà mmụta okpukpe ndị isi ojii na nkà mmụta mmụta okpukpe Africa.

A mụrụ Tutu n'ezinụlọ dara ogbenye na Klerksdorp, South Africa. Mgbe ọ banyere n'oge okenye, ọ zụrụ dịka onye nkuzi wee lụọ Nomalizo Leah Tutu, onye ya na ya nwere ọtụtụ ụmụ. N'afọ 1960, a họpụtara ya dị ka onye ụkọchukwu Anglican ma n'afọ 1962 ọ kwagara United Kingdom iji mụọ nkà mmụta okpukpe na King's College London. N'afọ 1966, ọ laghachiri n'ebe ndịda Afrịka, na-akụzi na Federal Theological Seminary na Mahadum Botswana, Lesotho na Swaziland. N'afọ 1972, ọ ghọrọ onye nduzi nke Theological Education Fund maka Africa, ọnọdụ dị na London mana ọ chọrọ njem njem mgbe niile na kọntinent Afrịka. Laa azụ na ndịda Afrịka n'afọ 1975, ọ rụrụ ọrụ mbụ dịka dean nke St Mary's Cathedral na Johannesburg wee bụrụ Bishop nke Lesotho; site n'afọ 1978 ruo 1985 ọ bụ odeakwụkwọ ukwu nke South African Council of Churches. Ọ pụtara dị ka otu n'ime ndị mmegide a ma ama nke usoro ịkpa ókè agbụrụ nke South Africa na ọchịchị ndị ọcha. Ọ bụ ezie na ọ na-adọ gọọmentị National Party aka ná ntị na iwe megide ịkpa ókè agbụrụ ga-eduga na ime ihe ike agbụrụ, dịka onye na-eme ihe ike, o kwusiri ike na ngagharị iwe na-abụghị ime ihe ike na nrụgide akụ na ụba mba ọzọ iji weta ikike ntụli aka zuru ụwa ọnụ.

Hụkwa dezie

  • Ndepụta nke ndị ojii nwetara nrite Nobel
  • Ndepụta nke ndị isi ikike obodo
  • Ndepụta nke ndị na-eme udo
  • Nkà mmụta okpukpe ndọrọ ndọrọ ọchịchị na mpaghara Sahara Africa
  • Nkà mmụta okpukpe nke ime udo

Edensibịa dezie

Njikọ mpụga dezie