Charles Collier Michell

Onye omenkà Britain (1793-1851)
Charles Collier Michell
Mmádu
ụdịekerenwoke Dezie
mba o sịSouth Africa Dezie
Aha enyereCharles, Collier Dezie
aha ezinụlọ yaMichell Dezie
Ụbọchị ọmụmụ ya29 Maachị 1793 Dezie
Ụbọchị ọnwụ ya28 Maachị 1851 Dezie
ŃnàSampson Michell Dezie
ŃnéAnn Shears Dezie
nwanneEmma Caroline Wood Dezie
Dị/nwunyeAnne d'Arragan Dezie
nwaJulia Anne Michell, Frederica Louisa Michell, Eveline Marie Alexander, Anne Michell Dezie
asụsụ ọ na-asụ, na-ede ma ọ bụ were na-ebinye akaBekee Dezie
Ọrụ ọ na-arụonye na-ese ụkpụrụ ụlọ, civil engineer, injinia, onye ese Dezie
ebe agụmakwụkwọRoyal Military Academy, Woolwich Dezie
conflictNapoleonic Wars Dezie
ngalaba aghaBritish Army Dezie
ikike nwebiisinka dị ka onye okikecopyrights on works have expired Dezie

Lieutenant-Colonel Charles Collier Michell, KH (ụbọchị irí abụọ na itoolu n'ọnwa Machị 1793 nà Exeter rụọ úbọchị irí abụọ na asatọ n'ọnwa Machị 1851 nà Eltham, London), nke e mechara mara dị ka Charles Cornwallis Michell, bụ ónyé agha Britain, ónyé nyocha mbụ na Cape, injinia okporo ụzọ, onye na-ese ihe, onye na ónyé na-ahụ màkà ihe okike.

Oge ọ malitere dezie

Ọ bụ nwa Admiral Sampson Michell na nwunye ya Anne Shears. Nwanne yá nwoke nke okenye bụ Admiral Frederick Thomas Michell.[1] A gụrụ ya áhà Admiral George Collier Ónyé isi nnà ya n'oge ahụ.

A mụrụ ya na Exeter, Devon, ma kpọọ ya Charles Cornwallis Michell mgbè e mesịrị na ndụ ya n'ihi ịdị nso ya na Cornwall nke ébé a mụrụ ya, Michell gụrụ akwụkwọ na Royal Military Academy, Woolwich ma nye ya ọrụ na Royal Artillery na 1809. Ọ duziri otu brigade n'agha nke Vittoria na Toulouse, sonyeere na Waterloo ma họpụta ya ka ọ bụrụ ónyé nkụzi nke eserese agha na Royal Military College, Sandhurst n'ubochí irí abụọ na anọ n'ọnwa Machị 1824 na prọfesọ nke mgbidi agha na Woolwich n'ubochí irí abụọ na isé n'ọnwa Disemba 1825 ma bulie ya n'ọkwa brevet nke onye isi n'oge na-adịghị anya mgbè nke ahụ gasịrị. Ọ maara Spanish, Portuguese na French nke ọma.

Cape of Good Hope dezie

A họpụtara Michell dị ka ónyé nyocha-ọchịchị na Cape na 1828, (ma eleghị anya ọ nụrụ banyere ọkwa ahụ site na nwa nwanne ya nwoke Rufane Donkin) n'otu oge ahụ na-ejide ọkwa ónyé nlekọta ọrụ ọha na eze na injinia obodo. Màkà ịrụ ọrụ ndị a, ọ natara ụgwọ ọnwa £ 800 kwa afọ. Ọrụ ónyé na-enyocha ala gụnyere ilekọta nyocha zuru ezu dị mkpà iji mepụta map dị mma nke Colony, melite ụzọ na okporo ụzọ na nyocha ókèala nke Colony n'ụzọ ziri ezi. Ọ bụ onye na-ese ụkpụrụ ụlọ pụrụ iche, na-ese ụlọ ụka dị íchè ichè dịka St. Paul na Rondebosch na St. John na Bathurst. Ọ tụrụ aro imeziwanye ọdụ ụgbọ mmiri Table Bay ma mepụta ụlọ ọkụ na Mouille Point, Cape Agulhas (nke a na-eche na ọ bụ Pharos nke Alexandria) na Cape Recife.

Usòrò:Charles Michell05.jpg
Anne Michell
 
Cradock Pass, Outeniqua Mtns near George (1840)
Ihe osise pensụl na ịsa ahụ nke Charles Collier Michell Museum Africa, Johannesburg
 
Map of Cape Town and surrounds
Charles Collier Michell 1837

Ọ rụrụ ọrụ dị ka osote ónyé isi na Agha nke Isii na 1834. Ebe ọ na-arụsi ọrụ ike bụ na atụmatụ na iwu okporo ụzọ, yana mmezi ha, na-ahụ màkà atụmatụ nke Michell's Pass dị nso na Ceres bụ nnukwu mmezi na Mostert's Hoek Pass ochie na Houw Hoek Pass dị nso Elgin, nke Andrew Geddes Bain rụrụ, yana Sir Lowry's Pass na Montagu Pass, nke ónyé injinia okporo ụzọ Australia bụ Henry Fancourt White wuru n'elu Ugwu Outeniqua na 184377. E wezụga nkà ya ndị ọzọ niile, Michell bụ ónyé na-ese ihe na mmiri, ọkachasị nke ọdịdị ala. Ihe osise ya pụtara na Narrative of a voyage of observation among the colonies of Western Africa and of a campaign in Kaffirland (1837), nke ọgọ ya nwoke, Capt. Sir James Edward Alexander E nyere ya ezumike nká na 1848 wee laghachi England, ebe ọ nwụrụ na n'ubochí irí abụọ na asatọ n'ọnwa Machị 1851 na Eltham.

Ezinụlọ dezie

Mgbè e zigara Michell na Toulouse, ọ lụrụ nwa akwụkwọ nwanyị Anne D'Arragon n'ubochí irí n'ọnwa Ọktoba 1814, mgbè ọ gbapụrụ. Ọ bụ naanị nwa nwanyị nke onye ọrụ lara ezumike nká na ndị agha nke Eze Louis nke Iri na Isii nke France na nne na nna ya ekwenyeghị n'alụmdi na nwunye ahụ. A mụrụ ụmụ abụọ mbụ ha na Lisbon, Julia Anne na 1815 na Frederica Louisa na June 1817. A mụrụ nke atọ, Lady Eveline Marie Alexander, na Nantes n'ubochí irí na isii n'ọnwa Eprel 1821, nà nkè ikpeazụ Anne na Cape Town n'ubochí irí abụọ na asatọ n'ọnwa Ọktoba 1829.

Sampson Michell *1755 Croft West (Admiral na-arụ ọrụ nke ndị agha mmiri Portugal) irí abụọ n'ọnwa Jenụwarị 1809 Rio de Janeiro x Ann Shears si Somerset

  1. Frederick Thomas (mgbe e mesịrị Admiral Sir Frederick Michell KCB) *8 Eprel 1788 Exeter Na Jenụwarị 1873 Totnes
  2. Louisa *27 Ọktoba 1789 Exeter x 1809 Jacob Whitbread (29 Jenụwarị 1782 20 Jenụwarụ 1809
    1. Jacob William
    2. Charles Frederick
    3. Gordon
  3. Anne Maria *14 Septemba 1791 Exeter x 1815 Benjamin Wood
  4. Charles *29 Machị 1793 Exeter 28 Machị 1851 Eltham, London x Toulouse 10 Ọktoba 1814 Anne D'Arragon 1799 3 Jenụwarị 1853 Eltham
    1. Julia Anne *1815 Lisbon x Cape Town 4 Septemba 1833 Joseph Hendy Smith *13 Machị 1798 Ireland
    2. Frederica Louisa *June 1817 Lisbon x Cape Town 27 Julaị 1833 John Kynaston Luard *6 Jenụwarị 1803 Essex
    3. Eveline Marie *16 Eprel 1821 Nantes x Cape Town 25 Ọktoba 1837 James Edward Alexander *16 Ọktobe 1803
    4. Anne *28 Ọktoba 1829 Cape Town x 1853 Robert Courage (ezinụlọ na-emepụta mmanya) 9 ụmụaka
  5. Eliza *December 1794 Lisbon nwụrụ mgbe ọ dị ọnwa ole na ole
  6. Emma Caroline *15 Jenụwarị 1802 Lisbon x Rev. John Page Wood (nwa mbụ nke Matthew Wood (Lord Mayor of London 1815X16) nwanne Benjamin Wood). Ha nwere ụmụ iri na atọ, nke a ma ama bụ
    1. Evelyn
    2. Katherine

Michell bụ nwa nwanne Sir Rufane Donkin, ónyé bụ gọvanọ nkè Cape of Good Hope.

Edensibia dezie

  • The Life and Work of Charles Michell (Fernwood Press 2006)
  • Standard Encyclopaedia of Southern Africa Vol.7 (Nasou, Cape Town 1972)