Asụsụ Mpumpong

Mpumpong (Mpongmpong) bụ Asụsụ Bantu nke Cameroon. Maho (2009) weere Mpiemo dị ka olumba.

Language name
Spoken in: — 
Region:
Total speakers:
Language family: Default
Language codes
ISO 639-1: none
ISO 639-2:
ISO 639-3:

A na-akp digraph ahụ dị ka p nke Bekee.

Ụdị dị iche iche dezie

Ụdị Mpo dị iche iche bụ Mezime, Mpobyáng, Mpopó, Bagéto, Kunabeeb, Mpyámó, Mpomam, Esel, na Bijugi. Enwere nghọta dị n'etiti n'etiti ụdị asụsụ ndị a. Mpo nwere njikọ chiri anya [1] Nzime.

Dị ka ụfọdụ ndị na-asụ Mpobyáng si kwuo, ọkachasị ndị si n'obodo nta nke Mpak na Zumzazó na mpaghara Abong-Mbang, ngalaba nke Haut-Nyong, Eastern Region, Mpo bụ nna nna nke agbụrụ Mezime dị iche iche: [1]

  • Byon (obodo Abong-Mbang, ngalaba Haut-Nyong, Eastern Region)
  • Mpopyeet (obodo nke Mbang, ngalaba Kadey)
  • Mpopó (obodo nke Yokadouma, ngalaba nke Boumba-et-Ngoko, Eastern Region)
  • Kunabeeb (obodo nke Yokadouma, ngalaba nke Boumba-et-Ngoko, Eastern Region)
  • Mpyámo (obodo nke Yokadouma, ngalaba nke Boumba-et-Ngoko, Eastern Region)
  • Mpomam (obodo ukwu nke Lomié na Ngoila, ngalaba nke Haut-Nyong, Eastern Region)

Ezinụlọ ọ bụla nwere aha otu n'ime ụmụ nwoke asatọ nke Mpo; Esál na Bijugi ga-apụta mgbe e mesịrị na usoro ọmụmụ.

Mpo bi n'akụkụ ndịda ọwụwa anyanwụ nke Cameroon, ya bụ, ọtụtụ n'ime ngalaba Boumba-et-Ngoko na nsọtụ ndịda nke ngalaba Kadey. [1] (Medjime) na Bagéto (Bangantou) bi n'akụkụ ndịda nke obodo Mbang (department of Kadey), n'otu n'otu na ọdịda anyanwụ nke isi obodo Mbang.

Ìgwè ndị ọzọ niile bi na ngalaba nke Boumba-et-Ngoko (Eastern Region): [1]

  • Ndị Mpyámo (Mbimou) bi na obodo Gari-Gombo n'okporo ụzọ si Gribi gaa Yokadouma.
  • Ndị Mpopó (Mbombo) bi n'ebe ọdịda anyanwụ na n'ebe ndịda nke isi obodo Yokadouma.
  • Ndị Bijugi (Bidjouki) bi n'ebe ọwụwa anyanwụ nke isi obodo Yokadouma.
  • Ndị Kunabeeb (Konabembé) bi n'ebe ndịda nke isi obodo Yokadouma.

Na obodo Moloundou, e nwere Mpomam (Boman) n'ebe ugwu, Esál (Essel) n'akụkụ ọwụwa anyanwụ n'akụkụ Osimiri Ngogo, na Kunabeeb n'ebe ọdịda anyanwụ n'okpuru Osimiri Dja. Gọọmentị ime obodo [1]-agbagwoju aha "Bangantou" anya mgbe ụfọdụ na ndị na-asụ Mpo Bageto (na obodo Mbang) yana ndị na-ekwu Ubangịa Bangandu bi n'ebe ugwu Moloundou.

[1] na-eme atụmatụ na ndị Mpo na-asụ asụsụ 45,000.

Edensibia dezie

Gọọmentị ime obodo -agbagwoju aha "Bangantou" anya mgbe ụfọdụ na ndị na-asụ Mpo Bageto (na obodo Mbang) yana ndị na-ekwu Ubangịa Bangandu bi n'ebe ugwu

  1. 1.0 1.1 1.2 1.3 1.4 1.5 (2012) in Binam Bikoi: Atlas linguistique du Cameroun (ALCAM), Atlas linguistique de l'Afrique centrale (ALAC) (in fr). Yaoundé: CERDOTOLA. ISBN 9789956796069. Binam Bikoi, Charles, ed. (2012). Atlas linguistique du Cameroun (ALCAM) [Linguistic Atlas of Cameroon]. Atlas linguistique de l'Afrique centrale (ALAC) (in French). Vol. 1: Inventaire des langues. Yaoundé: CERDOTOLA. ISBN 9789956796069. Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "ALCAM2012" defined multiple times with different content