Bongo (Bungu), nke a makwaara dị ka Dor, bụ asụsụ Central Sudan nke ndị Bongo na-asụ n'ógbè ndị mmadụ na-adịghị na Bahr al Ghazal na Ndịda Sudan.

Nnyocha 2013 kọrọ na agbụrụ Bongo bi na Bussere Boma, Bagari Payam, Wau County, Ndịda Sudan.[1]

Ụda dezie

Bongo bụ asụsụ ụda nke nwere ụda dị elu (á), etiti (ā), ala (à) na ụda (â) na-ada ada.

Ụda niile na-ada ada na-eme ma ọ bụ na ụdaume ogologo ma ọ bụ n'ìgwè ụdaume ma ọ bụ glides. Mgbe ọdịda ụda abụghị n'ihi ụda dị elu bu ụzọ, enwere ike igosi ya site na ụda dị elu na-esote ụda dị ala.

Ọnụ ọgụgụ dezie

Bongo nwere usoro ọnụọgụ ọnụọgụ ise.

Akwụkwọ agụmakwụkwọ dezie

Ethnologists ndị mbụ rụpụtara asụsụ

Bongo bụrụ Jọn Petherick, onye biputara ndepụta okwu Bongo na ọrụ ya 1861, Egipt, the Soudan, na Central Afrika; Theodor von Heuglin, onye nke biputara ndepụta okwu Bongo na Reise in das Gebiet des Weissen Nil, &c. 1862-1864 in 1869; and Georg August Schweinfurth, onye nyere ahịrịokwu na okwu nke Linguistische Ergebnisse, Einer Reise Nach Centralafrika in 1873. E. E. Evans-Pritchard biputara Mgbakwunye ndepụta okwu Bongo na 1937.

Ọ bụ Eileen Kilpatrick mere nnyocha na nso nso a, onye bipụtara phonology nke Bongo na 1985.[2]

Ihe odide dezie

  1. Village Assessment Survey. International Organization for Migration South Sudan (2013).
  2. Bongo Phonology. Eileen Kilpatrick. Occasional Papers in the Study of Sudanese Languages 4 (1985): 1-62.

Ịgụ ihe ọzọ dezie

  • A Small Comparative Vocabulary nke Bongo Baka Yulu Kara Sodality nke St Peter Claver, Rome, 1963.
  • Akụkọ ihe mere eme nke asụsụ Chari - Bongo - Bagirmi - Sara. Segmental Phonology, na ihe akaebe sitere na Arabic Loanwords. Linda Thayer, Mahadum Illinois na Urbana-Champaign, 1974. Akwụkwọ edemede e dere n'ụdị 309 peeji. Ntinye nke J.A. Biddulph (onye na-ebipụta akwụkwọ Africa, Joseph Biddulf, Pontypridd, Wales).