Asụsụ Aroid ma ọ bụ Asụsụ Ari-Banna (nke bụbu South Omotic ma ọ bụ Somotic) nwekwara ike ịbụ nke ezinụlọ Afro-Asiatic ma na-asụ na Ethiopia.

Aroid
Ari-Banna, South Omotic
Geographic



distribution
Ethiopia
Linguistic classification Afro-Asiatic
Subdivisions
Glottolog sout2845

Asụsụ dezie

  • Asụsụ Aari-Gayil
    • Aari
    • Gayil
  • Asụsụ Hamer-Karo
    • Hamer-Banna
    • Karo (Etiopia)
  • Gwa m

Nchịkọta nke South Omotic (nke a na-akpọkwa Aroid) bụkwa nke a na-arụrịta ụka nke ukwuu ma ọ nwere ike ịbụ ezinụlọ asụsụ dị iche. A na-ewe Karo mgbe ụfọdụ dị ka olumba nke Hamer, mana Glottolog weere ya dị ka asụsụ dị iche nke na-achịkọta ha abụọ n'ezinụlọ Hamer-Karo.

Zaborski (1986) na Lamberti (1993) wekwara South Omotic dị ka alaka dị iche nke Cushitic, na-akpọ ya West Cushittic.[1][2]

Bender (2000, 2003) na-ekwu na South Omotic dị nnọọ iche na asụsụ ndị ọzọ nke Afroasiatic, ma na-atụ aro na ọ nwere ike ịnwe njikọ na Nilo-Saharan, dị ka Surmic na Nilotic.[3][4]

N'izo aka na okwu yiri Surmic na asụsụ Nilo-Sahara ndị ọzọ na-abụghị nke Nile, Yigezu (2013) na-ekwu na Aroid (aka.[5] South Omotic) nwere "Nilo-Saharan mmalite" ma bụrụkwa ndị ọzọ "Omotic" asụsụ nwere mmetụta siri ike. Usoro ụdaume Proto-Aroid dịkwa ka nke asụsụ Surmic na Nilotic (Yigezu 2006, 2013).[5]

Glottolog 4.0 amaghị na South Omotic bụ nke otu n'ime ezinụlọ ndị a na-ese okwu, na otu asụsụ Omotic (nke na-ejikọta asụsụ North na South Omoic) ka na-ese ụka. N'ihi nke a, a na-ewere ya ugbu a dị ka ezinụlọ dị iche.

Ihe owuwu ahụ dezie

  N'okpuru ebe a bụ nrụzigharị nke Proto-Aroid site na Yigezu (2013).[6]

Nkọwa Ụgbọelu
anụmanụ *dabɪ-
akụ́ *bʌnkʌr
ihe mgbawa *pug-
ụgbọ mmiri *gongul
atụ * na-achọ-
ọkụ *ʔats-
olili ozu *duuk-
calabash *gusi
oku (v) *ɛl-
ehi *waak-
icheku ọkụ *Tʃ-
ọkụkọ *baatʃa ~ *koyz
ọkụkọ *baatʃ-
onye isi *bitị
aka *guʃ-
ịrịgo *wut-
ákwà *apala
ogho *putta
ọnụ ọgụgụ *kwụrụ ụgwọ-
Agụ iyi *gurgur
nkewa (v) *kʌʃ-
Ịnyịnya ibu *ukul-
ihe ọṅụṅụ (v) *[دەستکاری]
Oge ọkọchị *bonne
àkwá *Mulu-; *mol-
nna *baab
ọkụ *na-adịghị ahụkebe ~ *nuu
aka / aka *ʔan
okpu *koɓ-
isi *mat-
Ogwe *gaita
ijide *yʌd
M *ʔinta
imeju * A na-eji ihe ndị ọzọ eme ihe
mee *ʔaʃk-
nne *ʔind-
ọnụ *ʔap-
ụgbọ mmiri *gulɗ-
itoolu *sakal
meghere *bul-
ndị mmadụ *eedna
onye *eed
nkume * ndị na-azụ ahịa-
osisi *kor-
Oge mmiri ozuzo *bʌrgi
okporo ụzọ *gɔgi
nnu Ọdịdị
ájá *ʃaam-
mkpụrụ *ikuku
ịkwa akwa *dʒaag-
ịgba égbè *Anya-
ihe ngosi *ɗaw-
isii *Anyaụ
anwụrụ ọkụ (n) *Aha na-akpọ ya
agwọ * egbe-
ịkpa anụ *Dʊkịn-
spit *Anya-; *Anya na-
nkewa *nke a na-akpọ
ọdụ *go/ul-
iri *tʌmm-; *tʌɓ-
ụtaba *dampo
untie *bul-
ịsa ahụ *ʃaan-
mamịrị *ʃaan
1sg *ʔinta
2sg *ya-
3sg (nwoke) Ọ bụghị ya
3sg (nwaanyị) *naa
3sg (na-anọpụ iche) *yi
1pl *wot-
2pl *yʌt-
3pl *Nke-
  1. Zaborski, Andrzej. 1986. Can Omotic be reclassified as West Cushitic? In Gideon Goldenberg, ed., Ethiopian Studies: Proceedings of the 6th International Conference pp. 525–530. Rotterdam: Balkema.
  2. Lamberti, Marcello. 1993. "The Ari-Banna group and its classification." Studi Italiani di Linguistica Teorica e Applicata 22: 39-87.
  3. Bender, Lionel M. 2000. Comparative Morphology of the Omotic Languages. (LINCOM Studies in African Linguistics, 19.) München: Lincom Europa.
  4. Bender, M. Lionel. 2003. The Omotic Lexicon. In Bender, M. Lionel and Takács, Gábor and Appleyard, David L. (eds.), Selected Comparative-Historical Afrasian Linguistic Studies in Memory of Igor M. Diakonoff, 93-106. München: München: Lincom.
  5. 5.0 5.1 Yigezu, Moges. 2013. Is Aroid Nilo-Saharan or Afro-Asiatic? Some evidences from phonological, lexical and morphological reconstructions. Paper presented at the Nilo-Saharan Linguistics Colloquium, May 22–24, 2013, Cologne, Germany.
  6. Yigezu, Moges. 2013. Is Aroid Nilo-Saharan or Afro-Asiatic? some evidences from phonological, lexical and morphological reconstuructions. Nilo-Saharan Linguistics Colloquium, May 22–24, 2013, Cologne, Germany.