Adighi ọcha mgbe amuchara nwa

Adighị ọcha mgbe amuchara nwa bụ nkwenye okpukpe ma ọ bụ ọdịbendị na nne ọhụrụ nọ n'ọnọdụ adịghị ọcha ma ọ bụ mmetọ, na-achọ ime ka a dị ọcha. Ọ na-ejikọta ya na nnọpụ iche nke atụmanya nke ịnọ n'ụlọ mkpọrọ mgbe amuchara amuchara, na n'ozuzu ya na iwu gbasara ịhụ nsọ na ọbara ọgbụgba.

Etching (Germany, c. 1731) na-egosi adịghị ọcha nke nne mgbe ọ mụsịrị nwa, dị ka iwu ndị Juu si kwuo. Akwụkwọ Levitikọs na-ekwu na a ga-ewere nne dị ka onye na-adịghị ọcha ruo ụbọchị 40 mgbe ọ mụsịrị nwa nwoke na ụbọchị iri asatọ mgbe ọ mụrụ nwa nwanyị. Ihe nkiri ahụ na-egosi nne nọ n'àkwà na-eri nri, ndị inyom na ụmụaka gbara ya gburugburu. A na-ama nwa ya n'ụlọ nkwari akụ. N'ihu, ụmụaka atọ na-asọpụta mmiri site na ite. N'azụ bụ obodo nwere ụlọikwuu.

Iwu akwụkwọ nsọ dezie

banyere adịghị ọcha mgbe amuchara dezie

Dị ka Levitikọs isi nke iri na abụọ si kwuo, nwanyị na-amụ nwa nwoke na-anọgide na-adịghị ọcha ruo otu izu, ma mesịa mikpuo n'ime mmiri iji mee ka onwe ya dị ọcha. Na nkọwa ndị rabaị nke Levitikọs isi nke iri na abụọ, ọbara ọ bụla ọ hụrụ n'ime ụbọchị iri atọ na atọ sochirinụ ga-ewere ya dị ka dam tohar (דַּם טׂוהַר - ọbara dị ọcha), na ọbara ahụ anaghị egbochi ya iso di ya nwee mmekọahụ. Iwu maka nwanyị na-amụ nwa nwanyị bụ otu, Otú ọ dị, oge ahụ ji okpukpu abụọ. Nne ahụ na-aghọ ihe na-adịghị ọcha ruo izu abụọ, mgbe ọ nwụsịrị, ọbara ọ bụla ọ hụrụ n'ime ụbọchị iri isii na isii sochirinụ bụ dam tohar.

Nkọwa nke ndị ọkà mmụta dezie

Enweghị nkwekọrịta ndị ọkà mmụta maka iwu Bible, gụnyere ọdịiche dị n'etiti ọmụmụ ụmụ nwoke na ụmụ nwanyị. Tikva Frymer-Kensky tụrụ aro na "dị ka onye metụrụ ọnwụ aka, onye amụrụla anọro la na njedebe nke ndụ / na-abụghị ndụ...."[1]

Iwu na omume ndị Juu dezie

N'ime ala nke iwu akwụkwọ nsọ na okwu okpukpe ndị Juu na-esote Akwụkwọ nsọ gbara tumah na taharah gburugburu, a na-akpọ adịghị ọcha ahụ na tumat yoledet Hibru. Halakhah na-emeso yoledet (nwaanyị na-amụ nwa) n'otu ụzọ ahụ dị ka nwanyị ọ bụla nwere ọnọdụ niddah.

N'obodo ụfọdụ ndị Juu, a na-eme emume na ogo nke nzuzo maka ụmụ nwanyị na-amụ nwa. Dịka ọmụmaatụ, e nwere omenala ndị Sana Yimen nke ụmụ nwanyị na-eleta nne n'ime izu anọ ruo abụọ mgbe ha mụsịrị nwa. A ga-eleta nne ahụ n'ime ụlọ pụrụ iche n'ụlọ ya ma ọ ga-anọdụ n'ime igbe akụkụ atọ a chọrọ mma.[2]

Omume Ndị Kraịst dezie

Ụfọdụ ụka ndị mbụ gbasoro omenala ndị Juu nke igbochi ụmụ nwanyị ife ofufe mgbe ha mụsịrị nwa ruo mgbe emume ime ka ha dị ọcha. [3][4]Taa, ọtụtụ Ndị Kraịst na-echeta Candlemas, ememe nke ịdị ọcha nke Veejin Meeri. Ụfọdụ na-aga n'ihu na-eme emume I ga ụka ụmụ nwanyị, nke sitere na ọdịnala ndị Juu mana ọ bụghị na ọ na-egosi adịghị ọcha emume.[5][6]

Okpukpe Hindu dezie

Okpukpe Sikh dezie

Sutak bụ nkwenkwe Hindu nke jikọtara ya na adịghị ọcha nke ụlọ n'ihi ọmụmụ nwa. E kwekwaara na ụmụ nwanyị na-enwekarị adịghị ọcha dị otú ahụ. Guru Nanak katọrọ echiche ndị dị otú ahụ nke mmetọ / adịghị ọcha.[7][8]

Hụkwa dezie

Ebemsi dee dezie

  1. p. 401
  2. Goldberg (2003). Jewish passages: cycles of Jewish life. Univ. of California, 64–65. ISBN 9780520206939. 
  3. Susan K. Roll, "The Old Rite of Churching Women after Childbirth, in (2003) in De Troyer: Wholly woman, holy blood: a feminist critique of purity and impurity. Harrisburg, PA: Trinity Press International. ISBN 9781563384004. 
  4. Newell, Rachel C. "The thanksgiving of women after childbirth: a blessing in disguise." Exploring the Dirty Side of Women’s Health. London, New York (2007): 44-59.
  5. Cressy (1993). "Purification, Thanksgiving and the Churching of Women in Post-Reformation England". Past and Present 141 (1): 106–146. DOI:10.1093/past/141.1.106. 
  6. Knödel (1997). "Reconsidering an Obsolete Rite: The Churching of Women and Feminist Liturgical Theology". Feminist Theology 5 (14): 106–125. DOI:10.1177/096673509700001406. 
  7. Singh (2009). A Complete Guide to Sikhism. Unistar Books, 116–117. ISBN 9788171427543. 
  8. Rait (2005). Sikh Women in England: Their Religious and Cultural Beliefs and Social Practices. Trentham Books, 72. ISBN 9781858563534. 
  • Cooper (October 2004). "A medieval Jewish version of original sin: Ephraim of Luntshits on Leviticus 12". Harvard Theological Review 97 (4): 445–459. DOI:10.1017/S0017816004000781. 
  • Goldberg, Harvey E. Akụkụ ndị Juu: okirikiri nke ndụ ndị Juu. Univ nke California Press, 2003.
  • Magonet, Jonathan "'Ma Ọ bụrụ na ọ bụ nwa agbọghọ, ọ bụ onye na-adịghị ọcha maka ụbọchị asaa...": The Riddle of Leviticus 12: 5." Reading Leviticus: A Conversation with Mary Douglas (1996): 144-52.
  • Tikva Frymer-Kensky, "Mmetọ, Ịdị ọcha, na Ịsacha n'Izrel Akwụkwọ Nsọ," na Okwu Onyenwe anyị ga-aga n'ihu: Essays in Honor of D. N. Freedman in Celebration of His Sixtieth Birthday (ed. C. L. Meyers and M. O"Connor; Winona Lake, Ind.: Eisenbrauns, 1983), 399-414