Òtù Ụmụ nwanyị Brazil

Òtù Women'smụ nwanyị Brazil ma ọ bụ Federationmụ nwanyị Brazil (Federação de Mulheres do Brasil) bụ ọgbakọ ụmụ nwanyị na Brazil na-arụ ọrụ n'etiti 1949 na 1957. Dị ka ọtụtụ ọrụ 'leftist feminist' ndị ọzọ nke 1930s na 1940s na Brazil, [1] Federation nwere. mkpakọrịta siri ike na pati Communist Brazil (PCB. [1]

Akụkọ ihe mere eme

dezie

Alice Tibiriçá na ndị inyom ndị ọzọ na-akwado ọchịchị Kọmunist tọrọ ntọala Federation mgbe Agha Ụwa nke Abụọ gasịrị.[3] Na 1945 ọtụtụ ụmụ nwanyị Brazil gara International Congress of Women na Paris, ihe omume ntọala nke Soviet Women's International Democratic Federation (WIDF) na-akwado. Site na nkwado nke otu ndị Kọmunist Brazil, Tibiriçá gara nzukọ kansụl 1947 WIDF na Prague dị ka onye isi oche nke otu ọhụrụ Women's Federation of Brazil, na nzukọ ahụ sonyeere WIDF na 1947.[4][5] Iji nye Federation ọnụnọ mba, e hiwere alaka na steeti ọ bụla.[4] Na 1949, nke a na-enyekarị dị ka afọ ntọala Federation,[3] nwere nzukọ mba mbụ nke ndị nnọchi anya steeti gara. Dị ka mmegharị populist ndị ọzọ n'oge ahụ, nzukọ ahụ jikọtara netwọk mba nke ndị nnọchiteanya steeti, ndị otu na-arụ ọrụ, na ndị agbata obi na-etinye uche na nri, mmiri na ụlọ. Na ndọrọ ndọrọ ọchịchị, Federation kwadoro antifascism na udo.[2]

Mgbe a machibidoro ọrụ ndọrọ ndọrọ ọchịchị PCB na Mee 1947, Federation chere nrụgide na-arịwanye elu nke ndị Kọmunist ihu. N'afọ 1952, a jụrụ ndị nnọchiteanya chọrọ ịga nzukọ WIDF na Moscow visa. N'afọ 1956, Juscelino Kubitschek kwụsịtụrụ Federation ahụ, ma mesịa machibido ya iwu.[2] Na ngwụcha afọ iri ahụ, nnukwu ngagharị iwe mere ememe ncheta afọ iri nke Federation. [3] Otú ọ dị, nzukọ ahụ enweghịzi ike ịkwado onwe ya, dịka Branca Fialho gosipụtara n'akwụkwọ ozi nke 1962:  

Ebem si dee

dezie
  1. (October 2000) in Maria Aparecida Schumaher: Dicionário Mulheres do Brasil: De 1500 até a atualidade biográfico e ilustrado. ISBN 9788537802151. 
  2. 2.0 2.1 Francesca Miller (1991). Latin American Women and the Search for Social Justice. UPNE, 119–120. ISBN 978-0-87451-558-9.  Kpọpụta njehie: Invalid <ref> tag; name "Miller1991" defined multiple times with different content
  3. Benjamin Keen (2012). A History of Latin America. Cengage Learning. ISBN 978-1-133-70932-9.