Ali Mohamad Suheimat Eng. (amụrụ n'afọ 1936 wee nwụọ na Mee 10, 2024) المهندس علي محمد السحيمات, bụ onye ndọrọ ndọrọ ọchịchị na injinia Jọdan, [1] onye nwere ọtụtụ ọkwa ndọrọ ndọrọ ọchịchị dị elu na ọchịchị na alaeze Hashemite nke Jọdan. A mụrụ Ali Suheimat n'obodo Al-Karak. [2] bụ osote praịm minista, onye isi obodo Amman, Minista nke Transport na Communications, n'etiti ọkwa ndị ọzọ.Onye otu ndị nlekọta [3] Oxford Centre for Islamic studies . [1]

Ali Suheimat
Personal details
Children3 July 1980

Mmụta dezie

  • Ọ natara agụmakwụkwọ praịmarị, nke sekọndrị na nke sekọrị na Al-Karak Secondary School.
  • Degree Bachelor na Civil Engineering na 1960, American University of Beirut, [4] Lebanọn.
  • Diploma na Establishment na mmezi nke okporo ụzọ na 1963, United States of America.
  • Diploma [5] atụmatụ mmepe maka ọrụ mmepe na akụ na ụba na mba ndị na-emepe emepe, Mahadum Sussex, UK na 1969. [1]

Ọrụ dezie

  • Injinia M'an Ministry of Public Works, n'oge site na 1960 ruo 1962 na Directorate of Works, na Ma'an, Al-Karak na Irbid.
  • Injinia na-arụzi okporo ụzọ na Ministry of Public Works, n'oge 1963-1964.
  • Onye nduzi nke ọrụ [6] iwu okporo ụzọ na ụlọ ọrụ ndị kachasị na Saudi Arabia maka ndị ọkachamara na-ewu ụlọ na iwu okporo ámá na ọdụ ụgbọ elu na 1964-1968.
  • Ọ bụ onye na-ahụ maka ọrụ mmepe na-esote na ọrụ okporo ụzọ, ọdụ ụgbọ elu na akụrụngwa site na 1969-1971, na The National Planning Council na Jọdan.
  • Odeakwụkwọ ukwu nke Ministry [7] Transport 1/2/1971 ruo 1/3/1973 . [1]
  • Minista [8]-ahụ maka njem, [1] Gọọmentị nke Mudar Badran, n'oge site na 28/11/1976 ruo 19/12/1979, ebe ọ lekọtara mmezu nke ọdụ ụgbọ elu Queen Alia International na ọdụ ụgbọ mmiri nke Aqaba, na ọtụtụ ọrụ dị mkpa, nke nyere aka na mmepe nke Jọdan.
  • Minista nke steeti maka ihe gbasara ndị kansụl na Minista nke njem, gọọmentị nke Sharif Abdul Hamid Sharaf site na 19/09/1979 ruo 07/03/1980.[9]
  • Minista nke steeti maka ihe gbasara ndị kansụl [10] Minista nke njem, [1] Gọọmentị nke Kassim al-Rimawi 03/07/1980 ruo 28/08/1980.
  • Minista nke steeti maka ihe gbasara ndị kansụl na Minista nke njem, Gọọmentị nke Mudar Badran site na 28/08/1980 ruo 01/10/1984.
  • [11] isi obodo Amman, (1989-1991). [1]
  • Onye otu Royal Commission maka idepụta Charter nke Abụọ nke Mba na 1990.
  • Onye osote praịm minista [12] minista nke njem na nkwukọrịta, Gọọmentị nke Taher al-Masri site na 19/06/1991 ruo 21/11/1991. [1]
  • Onye osote praịm minista na minista na-ahụ maka njem, Gọọmentị nke Sharif Zaid ibn Shaker 21/11/1991 ruo 29/05/1993.
  • Onye otu nke mbụ Advisory Council site na 1978 ruo 20/04/1980.
  • Onye otu Advisory Council II 20/04/1980 ruo 20/04/1982.
  • Onye otu nke atọ Advisory Board 20/04/1982 ruo 07/01/1984 .
  • Onye isi oche nke Board Trustees nke Mahadum Petra, Amman-Jordan . [1]
  • Onye otu Royal Commission nke Mahadum Yarmouk, nke lekọtara nguzobe na iwu Mahadum yarmouk na Mahadum sayensị na teknụzụ Jọdan. 1977–1986.[5]
  • Onye otu Royal Commission na Mahadum Mu'tah. 1981–1996.
  • Onye otu Board nke Mahadum nke Mu'tah.
  • Onye otu Board na ọtụtụ ụlọ ọrụ na ụlọ ọrụ.
  • Onye ndụmọdụ nye ọtụtụ ụlọ ọrụ [13] ụlọ ọrụ ụwa na-abụghị Jọdan.

Ihe odide dezie

  1. Civil engineering, Volume 33 American Society of Civil Engineers, 1963
  2. Current world leaders, Volume 26, Issues 1-6
  3. Governance | Oxford Centre for Islamic Studies. www.oxcis.ac.uk.
  4. Home Page.
  5. 5.0 5.1 Suheimat clan, history and attitudes, by Dr. Yassin Suheimat, 2005
  6. Highways & road construction international, Volumes 44–46, 1976
  7. Previous Ministers | Ministry of Transport. Archived from the original on 2011-07-16. Retrieved on 2010-08-11.
  8. International railway journal, Volume 17 Simmons-Boardman Pub. Corporation., 1977
  9. Statesman's Year-Book, Palgrave Macmillan, 1983 - 1690 pages
  10. Near East/South Asia report, Issue 2865 Foreign Broadcast Information Service, USA
  11. Home. ammancity.gov.jo. Archived from the original on 2009-04-22. Retrieved on 2022-08-08.
  12. Management and international business issues in Jordan - Page 158, Hamed El-Said, Kip Becker - 2001 - 198 pages.
  13. MEED., Volume 44, Issues 14–26, Economic East Economic Digest, ltd, 2000

Njikọ mpụga dezie